Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. december 2025Meniny má Dávid
< sekcia Koronavírus

Do koaličnej vlády v Izraeli vstúpila aj Strana práce

Asi 2000 demonštrantov sa zišlo vo štvrtok večer na námestí Habima - najväčšom v centre Tel Avivu -, aby protestovali proti porušovaniu demokracie v krajine pod vedením predsedu vlády Benjamina Netanjahua. Foto: TASR/AP

Počas prvých šiestich mesiacov svojej existencie sa vláda, zložená z 32 ministrov, bude zaoberať v prvom rade pandémiou infekčnej choroby COVID-19 a jej dôsledkami.

Jeruzalem 27. apríla (TASR) - Izraelská strana práce (Avoda) schválila svoj vstup do koaličnej vlády, ktorá vzniká na základe dohody medzi pravicovým premiérom Benjaminom Netanjahuom a lídrom centristického bloku Bennym Gancom. Informoval o tom spravodajský portál The Times of Israel.

O vstupe sociálnodemokratickej Strany práce do koalície sa rozhodlo na nedeľnom zjazde strany, pričom príslušný návrh v elektronickom hlasovaní podporilo 64,2 percenta delegátov zjazdu.

Dohoda o vzniku koaličnej vlády, ktorá bola parafovaná minulý týždeň po 16 mesiacoch politickej krízy a troch parlamentných voľbách s nerozhodným výsledkom, stanovuje konanie parlamentných volieb v Izraeli o tri roky.

Počas prvých šiestich mesiacov svojej existencie sa vláda, zložená z 32 ministrov, bude zaoberať v prvom rade pandémiou infekčnej choroby COVID-19 a jej dôsledkami.

Následne sa počet členov vlády rozšíri na 36, čím sa stane najväčším vládnym kabinetom v izraelskej histórii.

Vládu bude najprv 18 mesiacov viesť Netanjahu, potom ho vo funkcii premiéra vystrieda Ganc, ktorý momentálne zastáva post predsedu parlamentu.

Obe strany si rovným dielom rozdelia aj ministerstvá: rezorty obrany a spravodlivosti napr. pripadnú Gancovmu bloku Modrá a biela (Kachol lavan) a jeho spojencom, zatiaľ čo ministerstvo financií a zdravotníctva bude mať Netanjahuova strana Jednota (Likud) a jej spojenci.

Dohodu o vstupe Strany práce do koaličnej vlády podpísal jej predseda Amir Perec, ktorý bol v minulosti ministrom obrany a pôsobil aj ako šéf Všeobecnej federácie pracujúcich v zemi Izrael (Histadrut).

Vo svojom vyhlásení Perec uviedol, že jeho strana "sa nepridáva k pravicovej vláde, ale k vláde jednoty" s rotujúcim predsedníctvom. Vysvetlil tiež, že "naša strategická spolupráca s Bennym Gancom privedie Stranu práce späť na jej prirodzené miesto" a zaradí sa opäť k vedúcim a vplyvným politickým stranám v Izraeli.

Táto kedysi mocná ľavicová strana dominovala v izraelskej politike počas prvých troch desaťročí existencie Izraela, ale jej vplyv postupne klesal na historicky najnižšiu úroveň, keď má teraz v 120-člennom Knesete len troch poslancov. Pravicový Likud má v parlamente najväčšiu frakciu s 36 poslancami.

Podľa dohody o vstupe Strany práce do vlády bude Perec ministrom hospodárstva, zatiaľ čo jeho poslanecký kolega Icik Šmuli dostane ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Tretím predstaviteľom Strany práce v Knesete je poslankyňa Merav Michaeliová, ktorá bola proti vstupu svojej strany do vlády.

Výsledok hlasovania o vstupe Strany práce do koalície označila Michaeliová za "najhorší akt politickej krádeže a ukradnutia hlasov Izraelčanov, ktorí ich zvolili".

Koaličnú dohodu hodnotí ako "trápnu zbierkou lží a deformácií", zdržala sa však oznámenia svojich ďalších krokov. Uviedla, že proti rozhodnutiu o vstupe Strany práce do koalície sa možno odvolať na najvyššom súde a dodala, že rozhodnutie o svojich ďalších krokoch oznámi po zverejnení súdneho verdiktu.

Rozhodnutie Strany práce kritizoval aj Nican Horovic - líder jej spojenca vo voľbách - ľavicovej strany Energia (Merec). Ten zopakoval svoju výzvu k sympatizantom a aktivistom Strany práce, aby sa pripojili k jeho strane, pričom sľúbil, že "sa im neotočí chrbtom a nezradí ich dôveru" na rozdiel od Pereca a Šmuliho. Oboch týchto politikov obvinil z "ponižujúceho a nečestného pochovávania Strany práce a plazenia sa k zločineckému obžalovanému, aby získali podradné funkcie v najviac nafúknutej a skorumpovanej vláde v dejinách" Izraela.

Horovic narážal na Netanjahua a jeho trestné stíhanie kvôli podozreniam z podvodu, porušeniu dôvery a prijímaniu úplatkov v troch rôznych kauzách.