Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Koronavírus

Ekonomika eurozóny porastie najbližšie dva roky rýchlejšie než v USA

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Vlády v eurozóne zatiaľ aj napriek novému variantu koronavírusu nezaviedli tvrdé lockdowny, preto ekonomika v regióne nezaznamenala v prvých týždňoch 2022 žiaden výraznejší šok.

New York 11. januára (TASR) - Ekonomika eurozóny bude v najbližších dvoch rokoch rásť rýchlejšie než USA, prognózujú analytici Goldman Sachs. Hlavným dôvodom je rozdiel vo vládnych politikách.

Americká investičná banka očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny tento rok stúpne o 4,4 % a HDP Spojených štátov o 3,5 %. V budúcom roku by eurozóna mala expandovať o 2,5 % a USA o 2,2 %.

Ak keď sú krátkodobé vyhliadky eurozóny problematické, región má stále "väčší priestor na rast", uviedol hlavný ekonóm Goldman Sachs pre Európu Sven Jari Stehn. V rozhovore pre CNBC poukázal na dva faktory, ktoré podporujú rast v Európe.
Logo americkej banky Goldman Sachs zobrazené na obrazovke newyorskej burzy, archívna foto.
Foto: TASR/AP

Negatívny vplyv protiepidemických reštrikcií je podľa neho slabší než v minulom roku. Vlády v eurozóne zatiaľ aj napriek novému vysoko nákazlivému variantu omikron koronavírusu nezaviedli tvrdé lockdowny, preto ekonomika v regióne nezaznamenala v prvých týždňoch 2022 žiaden výraznejší šok.

Navyše, fiškálne politiky v eurozóne zrejme zostanú stimulačné aj v tomto roku na rozdiel od toho, čo prognózujú niektorí experti pre USA, uviedol Stehn. Dodal, že eurozóna je v tomto smere výnimkou.

Vlády eurozóny v najbližších rokoch totiž investujú peniaze z plánu obnovy Európskej únie (EÚ). Uvoľňovanie týchto peňazí sa v rámci EÚ začalo koncom roka 2021 a bude pokračovať aj počas tohto roka, ak sa zrealizujú kľúčové reformy.
Na snímke žena kráča po moste cez rieku Mohan, vľavo budova Európskej centrálnej banky (ECB) v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, foto z archívu.
Foto: TASR/AP

Experti však pochybujú, či sa niečo podobné podarí aj v USA. Investičný plán amerického prezidenta Joea Bidena v objeme 1,8 bilióna USD (1,59 bilióna eur) je ohrozený a nie je jasné, či ho Kongres schváli.

Ďalším faktorom je menová politika. Európska centrálna banka (ECB) totiž v tomto roku ešte úplne nestiahne monetárne stimuly, aj keď jej núdzový pandemický program nákupu dlhopisov sa už chýli ku koncu.

"Rast v USA sa musí spomaliť, aby sa inflácia napokon znížila niekde na úroveň okolo dvoch percent," uviedol hlavný ekonóm Goldman Sachs Jan Hatzius. Dodal, že inflácia v eurozóne takisto vzrástla, ale menej ako v USA, preto ECB je pokojnejšia a nemusí sa ponáhľať s ukončovaním monetárnych stimulov.

(1 EUR = 1,1318 USD)