FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Hoci systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov majú obmedziť straty pracovných miest, pandémia podľa predpovedí EK zanechá výrazný vplyv na trh práce v EÚ.
Autor TASR
Brusel 6. mája (TASR) - Pandémia nového koronavírusu, ktorá zasiahla EÚ, zásadne ovplyvní výdavky spotrebiteľov, priemyselnú produkciu, investície, obchod, kapitálové toky a dodávateľské reťazce. Základom hospodárskeho oživenia by malo byť postupné zmierňovanie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy. Vyplýva to z jarných hospodárskych prognóz na rok 2020, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia (EK) a ktoré sú spojené s neobvykle vysokou mierou neistoty.
Komisia neočakáva, že by hospodárstvo EÚ do konca roka 2021 úplne vymazalo tohtoročné straty spôsobené koronakrízou. Investície zostanú utlmené a trh práce sa úplne nezotaví.
Hoci systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov majú obmedziť straty pracovných miest, pandémia podľa predpovedí EK zanechá výrazný vplyv na trh práce v EÚ.
Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 9,5 % v roku 2020 a následne klesne na 8,5 % v roku 2021. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a v roku 2021 klesnúť na približne 8 %.
V niektorých členských štátoch vzrastie nezamestnanosť výraznejšie než v iných. Zraniteľné budú najmä krajiny s vysokým podielom pracovníkov zamestnaných na základe krátkodobých zmlúv a zamestnancov závislých od cestovného ruchu. Pre mladých ľudí, ktorí práve vstupujú na trh práce, bude ťažšie nájsť si prvé zamestnanie.
EK očakáva, že spotrebiteľské ceny sa tento rok výrazne znížia v dôsledku poklesu dopytu a výrazného prepadu cien ropy, ktoré by spoločne mali vyvážiť izolované zvýšenia cien spôsobené prerušením dodávok v dôsledku koronakrízy.
Inflácia v eurozóne (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) sa odhaduje na 0,2 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.
V snahe minimalizovať hospodárske škody spôsobené krízou členské štáty zareagovali prijatím ráznych fiškálnych opatrení. Automatické stabilizátory, ako sú platby dávok sociálneho zabezpečenia doplnené diskrečnými fiškálnymi opatreniami, povedú k zvýšeniu výdavkov. Očakáva sa, že v dôsledku toho celkový deficit verejných financií eurozóny a EÚ prudko vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,5 % v roku 2020, predtým než v roku 2021 klesne na približne 3,5 %.
Rovnako sa v dôsledku krízy zvýši pomer dlhu k HDP, ktorý od roku 2014 kontinuálne klesal. Predpokladá sa, že v eurozóne vzrastie z 86 % v roku 2019 na 102,75 % v roku 2020 a následne sa v roku 2021 zníži na 98,75 %. V EÚ by sa mal v tomto roku zvýšiť na približne 95 % zo 79,4 % v roku 2019 a následne v roku 2021 klesnúť na 92 %.
Jarné prognózy EK sú spojené s neobvykle vysokou mierou neistoty, ktorá vychádza zo súboru predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie a súvisiacich opatrení na zamedzenie jej šírenia. Základný scenár počíta s tým, že v máji sa začne s postupným odstraňovaním obmedzení voľného pohybu.
Podľa EK však vážnejšia a dlhšie trvajúca pandémia, než s akou sa počíta, by mohla spôsobiť oveľa väčší pokles HDP, ako predpokladajú jarné prognózy. Ak nebude včas zavedená robustná spoločná stratégia oživenia na úrovni EÚ, existuje riziko, že kríza spôsobí vážne narušenia jednotného trhu a povedie k trvalým hospodárskym, finančným a sociálnym rozdielom medzi členskými štátmi eurozóny. Hrozí tiež, že pandémia vyvolá drastickejšie a trvalejšie zmeny v postojoch ku globálnym hodnotovým reťazcom a medzinárodnej spolupráci, čo by malo negatívny vplyv na vysoko otvorené a vzájomne prepojené európske hospodárstvo. Pandémia by mohla zanechať aj trvalé následky vo forme bankrotov a dlhodobých škôd na trhu práce.
Želaný rast by mohla utlmiť aj hrozba zavedenia ciel po skončení prechodného obdobia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, hoci v menšej miere v EÚ než v Spojenom kráľovstve. Keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 vychádzajú z čisto technického predpokladu, že v obchodných vzťahoch zostane zachovaný súčasný stav.
Ďalšou hospodárskou prognózou EK bude letná priebežná hospodárska prognóza na rok 2020, ktorá bude zverejnená v júli a bude sa týkať len rastu HDP a inflácie. Ďalšia úplná prognóza bude vypracovaná v novembri 2020.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Komisia neočakáva, že by hospodárstvo EÚ do konca roka 2021 úplne vymazalo tohtoročné straty spôsobené koronakrízou. Investície zostanú utlmené a trh práce sa úplne nezotaví.
Hoci systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov majú obmedziť straty pracovných miest, pandémia podľa predpovedí EK zanechá výrazný vplyv na trh práce v EÚ.
Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 9,5 % v roku 2020 a následne klesne na 8,5 % v roku 2021. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a v roku 2021 klesnúť na približne 8 %.
V niektorých členských štátoch vzrastie nezamestnanosť výraznejšie než v iných. Zraniteľné budú najmä krajiny s vysokým podielom pracovníkov zamestnaných na základe krátkodobých zmlúv a zamestnancov závislých od cestovného ruchu. Pre mladých ľudí, ktorí práve vstupujú na trh práce, bude ťažšie nájsť si prvé zamestnanie.
EK očakáva, že spotrebiteľské ceny sa tento rok výrazne znížia v dôsledku poklesu dopytu a výrazného prepadu cien ropy, ktoré by spoločne mali vyvážiť izolované zvýšenia cien spôsobené prerušením dodávok v dôsledku koronakrízy.
Inflácia v eurozóne (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) sa odhaduje na 0,2 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.
V snahe minimalizovať hospodárske škody spôsobené krízou členské štáty zareagovali prijatím ráznych fiškálnych opatrení. Automatické stabilizátory, ako sú platby dávok sociálneho zabezpečenia doplnené diskrečnými fiškálnymi opatreniami, povedú k zvýšeniu výdavkov. Očakáva sa, že v dôsledku toho celkový deficit verejných financií eurozóny a EÚ prudko vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,5 % v roku 2020, predtým než v roku 2021 klesne na približne 3,5 %.
Rovnako sa v dôsledku krízy zvýši pomer dlhu k HDP, ktorý od roku 2014 kontinuálne klesal. Predpokladá sa, že v eurozóne vzrastie z 86 % v roku 2019 na 102,75 % v roku 2020 a následne sa v roku 2021 zníži na 98,75 %. V EÚ by sa mal v tomto roku zvýšiť na približne 95 % zo 79,4 % v roku 2019 a následne v roku 2021 klesnúť na 92 %.
Jarné prognózy EK sú spojené s neobvykle vysokou mierou neistoty, ktorá vychádza zo súboru predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie a súvisiacich opatrení na zamedzenie jej šírenia. Základný scenár počíta s tým, že v máji sa začne s postupným odstraňovaním obmedzení voľného pohybu.
Podľa EK však vážnejšia a dlhšie trvajúca pandémia, než s akou sa počíta, by mohla spôsobiť oveľa väčší pokles HDP, ako predpokladajú jarné prognózy. Ak nebude včas zavedená robustná spoločná stratégia oživenia na úrovni EÚ, existuje riziko, že kríza spôsobí vážne narušenia jednotného trhu a povedie k trvalým hospodárskym, finančným a sociálnym rozdielom medzi členskými štátmi eurozóny. Hrozí tiež, že pandémia vyvolá drastickejšie a trvalejšie zmeny v postojoch ku globálnym hodnotovým reťazcom a medzinárodnej spolupráci, čo by malo negatívny vplyv na vysoko otvorené a vzájomne prepojené európske hospodárstvo. Pandémia by mohla zanechať aj trvalé následky vo forme bankrotov a dlhodobých škôd na trhu práce.
Želaný rast by mohla utlmiť aj hrozba zavedenia ciel po skončení prechodného obdobia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, hoci v menšej miere v EÚ než v Spojenom kráľovstve. Keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 vychádzajú z čisto technického predpokladu, že v obchodných vzťahoch zostane zachovaný súčasný stav.
Ďalšou hospodárskou prognózou EK bude letná priebežná hospodárska prognóza na rok 2020, ktorá bude zverejnená v júli a bude sa týkať len rastu HDP a inflácie. Ďalšia úplná prognóza bude vypracovaná v novembri 2020.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
