Quantcast
< sekcia Koronavírus

Tisíce Kubáncov protestovali proti vláde, žiadali koniec diktatúry

Kubánci protestujú proti komunistickej vláde, v Havane, 11. júla 2021. Foto: TASR/AP

Opozičná skupina v sobotu vyzvala na vytvorenie humanitárneho koridoru, čo kubánska vláda odmietla s tým, že krajina nie je zónou konfliktu.

Havana 12. júla (TASR) – Tisíce Kubáncov vyšli včera do ulíc viacerých miest v krajine vrátane metropoly Havana, aby protestovali proti komunistickej vláde, no tiež požadovali potraviny a vakcíny v čase nedostatku základných potrieb a nárastu prípadov COVID-19. Informovali o tom americký denník Miami Herald a agentúra AFP.

Zábery vysielané naživo na sociálnych sieťach ukazovali tisíce ľudí pochodujúcich na havanskej promenáde Malecón i v menších mestách v provincii Cienfuegos pri južnom pobreží či meste Palma Soriano na juhovýchode Kuby.

Účastníci kričali heslá ako „Sloboda", „Preč s komunizmom", „Nebojíme sa" či „Vlasť a život", čo sa stalo sloganom aktivistov ako obrátená podoba kubánskeho revolučného hesla „Vlasť alebo smrť", napísal Miami Herald.

Jedno video zachytáva viacero vozidiel so špeciálnymi jednotkami polície údajne prichádzajúcimi do mesta San Antonio de los Baňos neďaleko Havany, do ktorého sa kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel prišiel prihovoriť k obyvateľom.

Toto gesto pripomína reakciu Fidela Castra na protesty v Havane z roku 1994 známe ako Maleconazo. Podľa viacerých zdrojov vrátane nezávislého servera Cubanet sú terajšie nedeľné protesty najväčšie od vtedajších udalostí.

Kuba zažíva najhorší ekonomický pokles za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva. Sankcie USA obmedzili krajine dôležité zdroje financií, pričom tohtoročné menové reformy vyhnali nahor infláciu a v krajine sa stali bežnými dlhé rady na potraviny.

Kuba teraz tiež zápasí s problémami pri boji proti koronavírusu, keď počty nakazených v posledných týždňoch dosiahli najvyššiu úroveň v krajine od začiatku pandémie. Kuba sa rozhodla vyrobiť vlastné vakcíny proti covidu, plány na očkovanie obyvateľstva však podľa správ viaznu.

Opozičná skupina v sobotu vyzvala na vytvorenie „humanitárneho koridoru", čo kubánska vláda odmietla s tým, že krajina nie je zónou konfliktu. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Ernesto Soberón odsúdil snahu „vykresľovať obraz úplného chaosu v krajine, ktorý nezodpovedá situácii", píše AFP.

Prezident hovoril o provokácii USA



Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v vyhlásil, že za nedeľňajšími protestmi v jeho krajine stoja Spojené štáty. V televíznom vystúpení vyzval stúpencov, aby sa postavili proti „provokáciám", ktoré podľa neho už nebudú tolerované, informovala agentúra Reuters.

Díaz-Canel v príhovore povedal, že mnohí demonštranti prišli protestovať úprimne, avšak podľa neho ich zmanipulovali Spojenými štátmi riadené kampane na sociálnych médiách a „žoldnieri" na samotnej Kube.

„Vyzývame všetkých revolucionárov v krajine, všetkých komunistov, aby vyšli do ulíc všade, kde prebiehajú snahy o tieto provokácie," vyhlásil Díaz-Canel, ktorý je tiež šéfom Komunistickej strany Kuby.

V Havane trval protest na promenáde Malecón za účasti mnohých mladých ľudí asi dve a pol hodiny. Pochodujúci narušili dopravu, pokým polícia nezasiahla a nerozohnala ich po tom, ako niekoľkí účastníci hodili na jej príslušníkov kamene, informovala agentúra AP. Úrady podľa nej počas popoludnia zastavili prístup na internet.

Demonštrácia sa konala aj v meste San Antonio de los Baňos neďaleko Havany, kde ľudia protestovali proti výpadkom elektriny a kam sa prezident prišiel prihovoriť k obyvateľom. Podľa AP vošiel do viacerých domov a odpovedal na otázky ľudí. Následne však Díaz-Canel hovoril o vyvolávaní problémov „kubánsko-americkou mafiou, ktorá veľmi dobre platí influencerom na sociálnych sieťach a youtuberom".

Jeho návšteva v tomto meste pripomína reakciu Fidela Castra na búrlivé protesty v Havane z roku 1994 známe ako Maleconazo. Podľa viacerých zdrojov vrátane nezávislého servera Cubanet sú terajšie nedeľné protesty najväčšie od vtedajších udalostí počas ťažkej hospodárskej krízy, ktorá nasledovala po rozpade Sovietskeho zväzu.