FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Predstavitelia eurozóny uviedli, že Lagardová považuje myšlienku plošného programu EMS za dobrú poistnú politiku.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 25. marca (TASR) - Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová počas videokonferencie v utorok (24. 3.) večer vyzvala ministrov financií eurozóny, aby seriózne zvážili jednorazovú spoločnú emisiu dlhu, tzv. „koronabondy“ na boj proti pandémii nového koronavírusu.
Podľa jedného z predstaviteľov eurozóny, ktorý sa zúčastnil na videokonferencii, Lagardová ministrom povedala, že by o tom mali vážne uvažovať ako o ďalšom nástroji po záchrannom fonde eurozóny (Európsky stabilizačný mechanizmus, ESM).
Aj ďalší predstaviteľ bloku potvrdil, že Lagardová predložila tento návrh, uviedol však, že narazila na odpor Nemecka, Holandska a ďalších severoeurópskych krajín, ktoré sú dlhodobo proti spoločnému vydávaniu dlhopisov.
Podľa neho pritom šéfka ECB jasne povedala, že by to mala byť jednorazová emisia. Narazila však na tradičných odporcov, no zároveň získala veľkú podporu stredomorských štátov. Odmietavý postoj krajín na severe tak ukazuje, ako je 19-členná menová únia stále rozdelená v otázke spoločného zdieľania krízového bremena.
Obaja predstavitelia povedali, že Lagardová nešla do detailov pri návrhu jednorazovej spoločnej emisie dlhu, nehovorila napríklad o sume alebo o právnom spôsobe, akým by sa takáto pôžička mohla uskutočniť.
Ministri namiesto toho vyjadrili širokú podporu možnosti, že záchranný fond ESM rozšíri preventívne úverové linky na úroveň približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, ktorá by chcela takýto bezpečnostný vankúš. Rozhodnutie o tom, či dajú tejto možnosti zelenú, prijmú lídri Európskej únie vo štvrtok (26. 3.).
Ak budú mať vlády v "zálohe" úverovú linku od ESM, umožní im to získavať financovanie na trhoch s nízkymi úrokovými sadzbami. A v prípade potreby im vydláždi cestu k neobmedzenému nakupovaniu ich dlhopisov ECB v rámci jej programu priamych menových transakcií (OMT).
Predstavitelia eurozóny uviedli, že Lagardová považuje myšlienku plošného programu EMS za dobrú poistnú politiku. Poznamenali však, že Lagardová zároveň označila "pandemické" nákupy dlhopisov samotnou ECB za 750 miliárd eur za flexibilnejší nástroj na upokojenie trhov, keďže to nie je spojené so žiadnymi podmienkami na rozdiel od OMT.
Je však tiež jasné, že existencia OMT, nástroja, ktorý vznikol na vrchole dlhovej krízy v roku 2012 a doteraz nebol využitý, predstavuje veľký arzenál a je možné ho nasadiť podľa potreby.
Podľa jedného z predstaviteľov eurozóny, ktorý sa zúčastnil na videokonferencii, Lagardová ministrom povedala, že by o tom mali vážne uvažovať ako o ďalšom nástroji po záchrannom fonde eurozóny (Európsky stabilizačný mechanizmus, ESM).
Aj ďalší predstaviteľ bloku potvrdil, že Lagardová predložila tento návrh, uviedol však, že narazila na odpor Nemecka, Holandska a ďalších severoeurópskych krajín, ktoré sú dlhodobo proti spoločnému vydávaniu dlhopisov.
Podľa neho pritom šéfka ECB jasne povedala, že by to mala byť jednorazová emisia. Narazila však na tradičných odporcov, no zároveň získala veľkú podporu stredomorských štátov. Odmietavý postoj krajín na severe tak ukazuje, ako je 19-členná menová únia stále rozdelená v otázke spoločného zdieľania krízového bremena.
Obaja predstavitelia povedali, že Lagardová nešla do detailov pri návrhu jednorazovej spoločnej emisie dlhu, nehovorila napríklad o sume alebo o právnom spôsobe, akým by sa takáto pôžička mohla uskutočniť.
Ministri namiesto toho vyjadrili širokú podporu možnosti, že záchranný fond ESM rozšíri preventívne úverové linky na úroveň približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, ktorá by chcela takýto bezpečnostný vankúš. Rozhodnutie o tom, či dajú tejto možnosti zelenú, prijmú lídri Európskej únie vo štvrtok (26. 3.).
Ak budú mať vlády v "zálohe" úverovú linku od ESM, umožní im to získavať financovanie na trhoch s nízkymi úrokovými sadzbami. A v prípade potreby im vydláždi cestu k neobmedzenému nakupovaniu ich dlhopisov ECB v rámci jej programu priamych menových transakcií (OMT).
Predstavitelia eurozóny uviedli, že Lagardová považuje myšlienku plošného programu EMS za dobrú poistnú politiku. Poznamenali však, že Lagardová zároveň označila "pandemické" nákupy dlhopisov samotnou ECB za 750 miliárd eur za flexibilnejší nástroj na upokojenie trhov, keďže to nie je spojené so žiadnymi podmienkami na rozdiel od OMT.
Je však tiež jasné, že existencia OMT, nástroja, ktorý vznikol na vrchole dlhovej krízy v roku 2012 a doteraz nebol využitý, predstavuje veľký arzenál a je možné ho nasadiť podľa potreby.
