Papeete 25. júla (TASR) – Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu pokračuje vo svojej prvej oficiálnej ceste Francúzskej Polynézie, kam pricestoval v sobotu z Tokia, kde sa zúčastnil na slávnostnom otvorení letných olympijských hier.

Macron má v Polynézii v pláne diskutovať o strategickom postavení tohto územia, dôsledkoch jadrových skúšok a existenčnom riziku, ktoré pre ostrovy v tejto časti sveta predstavuje globálne otepľovanie. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.

Vo svojom príhovore, ktorý v nedeľu predniesol na Tahiti, sa Macron venoval kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, ako aj rozdielnym postojom ľudí k očkovaniu proti infekčnej chorobe COVID-19.

Na margo polemiky o očkovaní a povinnosti preukazovať svoj zdravotný stav počas pandémie tzv. covidpasom Macron zdôraznil, že „sloboda bez povinnosti neexistuje". Kritizoval rozhodnutie ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, a uviedol, že ich postoj nie je prejavom „slobody, to je nezodpovednosť, sebectvo."

Pokiaľ ide o zavedenie zdravotného pasu, Macron označil toto svoje rozhodnutie za primerané.

Pripomenul, že covidová epidémia vo Francúzsku znovu naberá na sile.

„Moje posolstvo je jednoduché: treba byť zaočkovaný,“ vyhlásil Macron v nedeľu ráno na Tahiti, pričom varoval, že tlak na zdravotný systém sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude naďalej zvyšovať.

Agentúra AFP dodala, že pokiaľ ide o vakcináciu, mnoho Polynézanov je naďalej opatrných: na ostrovoch Francúzskej Polynézie je zaočkovaných iba 29 percent dospelých - v kontinentálnom Francúzsku sa očkovaniu doteraz podrobilo takmer 49 percent dospelej populácie.

Obyvatelia rozľahlého súostrovia s viac ako 100 ostrovmi nachádzajúcimi sa na polceste medzi Mexikom a Austráliou dúfajú, že Macron potvrdí zámer odškodniť obete ožiarenia po desaťročiach jadrových testov, keď Francúzsko v tejto oblasti testovalo jadrové zbrane.

Tieto skúšky sú naďalej zdrojom hlbokej nevôle ostrovanov, ktorí ich považujú za dôkaz rasistických koloniálnych postojov Francúzska, ktoré nebralo ohľad na život miestnych obyvateľov.

„Počas tejto návštevy má prezident v úmysle nadviazať silný a transparentný dialóg podporením niekoľkých konkrétnych krokov týkajúcich sa dejín, a to otvorením štátnych archívov i individuálnych kompenzácií," informoval zdroj z úradu francúzskeho prezidenta.

Tento zámer súvisí aj s analýzou, ktorá bola na jar tohto roku zverejnená na investigatívnej webstránke Disclose.ngo. Vyplýva z nej, že francúzska vláda roky tajila skutočnú úroveň rádioaktivity, ktorej bolo počas troch desaťročí jadrových skúšok v Tichomorí vystavené obyvateľstvo Francúzskej Polynézie.

Jadrové testy z rokov 1966–96 mali negatívny dopad na zdravie „takmer celého obyvateľstva" týchto tichomorských ostrovov, ktoré sú zámorským územím Francúzska, píše sa v správe, z ktorej svojho času citovala agentúra AFP.

„Naše odhady sú dvoj- až desaťnásobne vyššie ako tie od francúzskej organizácie pre jadrový výskum CEA z roku 2006," uviedol Disclose.ngo.

Investigatívny projekt tiež zverejnil utajenú správu z Paríža, ktorú polynézska vláda dostala vlani vo februári. V správe sa píše o náraste počtu prípadov rakoviny štítnej žľazy u obyvateľov Gambierových ostrovov, súčasti Francúzskej Polynézie, ktorý má priamo súvisieť s francúzskym jadrovým testom Aldébaran, napísal denník The Guardian.

Francúzska vláda vytvorila kompenzačný mechanizmus pre obete jadrových skúšok až v roku 2010. Do dnešného dňa odškodnila 454 ľudí, z toho len 63 obyvateľov Francúzskej Polynézie. V ostatných prípadoch šlo najmä o zahraničných pracovníkov a francúzskych vojakov, ktorí na súostroví pôsobili v čase jadrových skúšok.