Dolný rad zľava predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), podpredsedovia parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a Juraj Šeliga (Za ľudí) počas druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava, 24. marca 2020. Foto: TASR - Michal Svítok
Rokovanie parlamentu aj v utorok podlieha preventívnym bezpečnostným opatreniam. Poslanci nosia v pléne naďalej ochranné rúška či rukavice.
Bratislava 24. marca (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili zvolením ďalších členov parlamentných výborov v utorok druhú schôdzu parlamentu, trvala vyše dvoch hodín. Plénum na nej zároveň zvolilo dvoch ďalších predsedov výborov z radov opozície a tiež dvoch podpredsedov parlamentu.
NRSR prerokuje dva vládne návrhy v zrýchlenom režime
Poslanci Národnej rady (NR) SR prerokujú dva vládne návrhy súvisiace s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu v zrýchlenom režime. Poslanci totiž schválili návrhy na skrátené legislatívne konanie. Ide o vládne návrhy týkajúce sa opatrení v justícii a školstve.
B. Kollár: Poslanec A. Baránik nemá potvrdené ochorenie COVID-19
Poslanec parlamentu Alojz Baránik (SaS) nemá potvrdené ochorenie COVID-19 ani neprejavuje príznaky tohto ochorenia. Informoval o tom predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) po zasadnutí poslaneckého grémia. Kollár ho zvolal krátko po otvorení tretej schôdze NR SR na základe požiadavky poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), ktorý mal podozrenie, že Baránik môže toto ochorenie mať.
Strana SaS už informovala, že člen rodiny poslanca Baránika má príznaky choroby, ktoré niektoré zdroje považujú za príznaky nového koronavírusu. Baránik preto preventívne ostal doma v karanténe a nezúčastnil sa na utorkovom rokovaní NR SR. "Baránik zároveň požiadal o otestovanie v najbližších dňoch," vysvetlili z komunikačného oddelenia SaS.
Šéf parlamentu takisto informoval, že po prerokovaní dvoch návrhov na skrátené legislatívne konanie budú o nich hlasovať ihneď. Dodal, že návrhy zákonov sa následne okamžite prerokujú v prvom čítaní, a potom bude nasledovať rokovanie v parlamentných výboroch, aby sa mohlo pristúpiť k schváleniu zákonov čo najskôr.
Plénum má rozhodnúť o dvoch vládnych návrhoch v súvislosti s koronavírusom
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v utorok popoludní otvoril tretiu schôdzu parlamentu. Poslanci by na nej mali prerokovať dva vládne návrhy v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu. Rozhodnúť by o nich mali v skrátenom legislatívnom konaní. Návrhy predložilo ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu.
Vládny návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní predpokladá, že bude ministrovi školstva umožnené rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených školským zákonom. Rovnako by mal mať minister možnosť zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole.
Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nákazlivého ochorenia COVID-19 predpokladá prerušenie plynutia súkromnoprávnych lehôt v súvislosti s novým koronavírusom. Návrh upravuje aj odvolávanie členov Súdnej rady SR. Súdy by podľa neho v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mali pojednávania a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu. Ďalším z opatrení rezortu spravodlivosti má byť možnosť pre právnické osoby, aby mohli zasadať bez osobného stretnutia.
Po ukončení schôdze sa zídu jednotlivé výbory parlamentu. Očakáva sa zvolanie ďalšej schôdze parlamentu o 15.00 h. Prerokovať by sa na nej mali v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu tri vládne návrhy na skrátené legislatívne konania z rezortov spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva.
Poslanci si zvolili v tajnom hlasovaní zvyšných dvoch podpredsedov Národnej rady (NR) SR, ktorými sa stali Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer-SD) počas druhej schôdze parlamentu v utorok 24. marca 2020. Na snímke sprava podpredsedovia NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD), Milan Laurenčík (SaS), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) a Gábor Grendela (OĽaNO).Foto: TASR - Michal Svítok
Podpredsedami parlamentu sa stali M. Laurenčík a P. Pellegrini
Podpredsedami Národnej rady (NR) SR sa stali Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer-SD). Poslanci ich zvolili na utorkovej schôdzi parlamentu tajným hlasovaním.
Laurenčík získal v tajnej voľbe 85 hlasov, proti jeho zvoleniu bolo 41 poslancov, 12 sa zdržali. Za Pellegriniho zahlasovalo 95 zákonodarcov, proti bolo 28 a 15 sa zdržali. Na post podpredsedu kandidoval aj Štefan Kuffa (ĽSNS), nezískal však dostatok hlasov. Podporilo ho 31 poslancov, 89 boli proti a 18 sa zdržali.
Na piatkovej (20. 3.) ustanovujúcej schôdzi poslanci zvolili za podpredsedov parlamentu Gábora Grendela (OĽaNO) a Juraja Šeligu (Za ľudí). Snemovňa má zvolených všetkých štyroch podpredsedov.
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty banskobystrickej Univerzity Mateja Bela, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
V rokoch 1998-2002 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (Smer-SD). V parlamentných voľbách v roku 2006 bol prvýkrát zvolený za poslanca NR SR za stranu Smer-SD. V období rokov 2006-2010 pracoval vo funkcii predsedu komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore NR SR pre hospodársku politiku, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) SR a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.
Poslancom NR SR sa stal aj v roku 2010. Pôsobil ako člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet, ako aj Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ SR.
Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Tento post zastával do roku 2014, keď prezident SR Andrej Kiska prijal 3. júla 2014 demisiu Dušana Čaploviča a Petra Pellegriniho vymenoval za člena vlády do funkcie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pôsobil v nej do 25. novembra 2014, keď nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Peter Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením Ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal funkcie.
Prezident SR Andrej Kiska poveril 15. marca 2018 Petra Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. O týždeň na to, 22. marca 2018 sa stal Peter Pellegrini predsedom novej vlády, zloženej zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd, na čele ktorej bol bez dvoch dní - takmer dva roky. Demisiu do rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej podal za celú vládu 20. marca 2020.
V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020 bol Peter Pellegrini volebným lídrom strany Smer-SD. Od voličov dostal 413.555 preferenčných hlasov, teda najväčší počet spomedzi všetkých kandidátov strany, čo zároveň znamenalo zisk druhého najväčšieho počtu preferenčných hlasov spomedzi všetkých poslancov NR SR.
Milan Laurenčík sa narodil 23. septembra 1958 v Žiline. Po maturite na žilinskom gymnáziu študoval v rokoch 1978-1983 na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. V rokoch 1987 až 1988 študoval aj na Vysokej škole technickej v Bratislave.
Po skončení štúdia pracoval ako výskumný pracovník v žilinskom závode Datasystém a do roku 1991 v UTAR Bratislava. V rokoch 1991-2014 pôsobil vo firme KODAS Žilina. Starostom obce Terchová bol v rokoch 2014 až 2016.
Poslancom NR SR za SaS bol Milan Laurenčík v rokoch 2010-2012 a aj počas volebného obdobia 2016-2020. Od roku 2018 je tiež poslancom a podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja.
V posledných parlamentných voľbách 29. februára kandidoval Milan Laurenčík za SaS. Bol zvolený za poslanca NR SR a získal 1245 prednostných hlasov voličov. Je členom Zahraničného výboru NR SR a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu SR.
Diskusia v pléne bude počas schôdze obmedzená
Diskusia v pléne Národnej rady (NR) SR počas druhej schôdze bude časovo obmedzená. Poslanci schválili procedurálny návrh Štefana Kuffu (ĽSNS), aby sa vystúpenie v diskusii pre každého rečníka skrátilo na čas faktickej poznámky, teda dve minúty na jedného rečníka.
"Proces rokovania sa urýchli," skonštatoval s tým, že je na to vážny dôvod, hoci to mnohí podceňujú. Zároveň poprosil poslancov, aby si ani počas vystúpenia pri rečníckom pulte neskladali ochranné rúška.
Rokovanie parlamentu aj v utorok podlieha preventívnym bezpečnostným opatreniam. Poslanci nosia v pléne naďalej ochranné rúška či rukavice. Pred vstupom do rokovacej sály majú tiež povinnosť použiť dezinfekčný gél na čistenie rúk.
M. Kotleba ani Luboš Blaha nebudú šéfovať výborom v NR SR
Väčšina výborov Národnej rady (NR) SR už má svojich predsedov. Na utorkovej schôdzi parlamentu poslanci zvolili šéfov ďalších dvoch výborov. Ľuboša Blahu (Smer-SD) a Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedov výborov nezvolili.
Predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa stal Richard Raši (Smer-SD) a predsedom výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Žiga (Smer-SD).
Blaha kandidoval na post predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na zvolenie potreboval nadpolovičnú väčšinu odovzdaných platných hlasov poslancov. Za jeho zvolenie bolo 52 poslancov, proti bolo 85, zdržali sa štyria.
Rovnako nezískal dostatočnú podporu ani Kotleba. Za jeho zvolenie do funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo 42 poslancov, proti bolo 77, 23 sa zdržali.
OĽaNO má nateraz šesť predsedníckych kresiel, Sme rodina dve, SaS dve a Za ľudí dve. Smer-SD dostal nateraz štyri predsednícke pozície, ĽSNS jednu.
Predsedov väčšiny výborov zvolili zákonodarcovia už na piatkovej (20. 3.) ustanovujúcej schôdzi parlamentu na základe dohody, že koalícia obsadí 12 predsedníckych postov a opozícia sedem.
Po rokovaní vlády by sa mali poslanci zísť na ďalšej schôdzi
Poslanci parlamentu by sa mali po utorkovom zasadnutí vlády opäť zísť na ďalšej schôdzi. Na nej by mali v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať vládne návrhy zákonov. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady (NR) SR.
"Očakáva sa, že do parlamentu budú doručené tri návrhy na skrátené legislatívne konania z rezortov spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva," uviedol odbor.
Poslanci aktuálne rokujú na druhej schôdzi NR SR, na nej volia zvyšných podpredsedov parlamentu, ako aj chýbajúcich predsedov a členov parlamentných výborov. Sľub poslanca zároveň zložili náhradníci, ktorí nastúpili do parlamentu za poslancov, ktorí sa cez víkend stali členmi vlády.
