< sekcia Koronavírus

Právnik: Protesty môže kontrolovať aj rozpustiť obec či polícia

Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Nie je však jednoznačne jasné, či môžu rozpustiť aj protest, ktorý sa koná počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa. Môže za to nedostatok zákona o zhromažďovacom práve.

Bratislava 21. novembra (TASR) - Protesty a iné verejné zhromaždenia môže kontrolovať aj rozpustiť obec či polícia. Nie je však jednoznačne jasné, či môžu rozpustiť aj protest, ktorý sa koná počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa. Môže za to nedostatok zákona o zhromažďovacom práve, ktorý to vyslovene nepredpokladá. Vyplýva to z vyjadrení docenta ústavného práva Mareka Domina z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Napriek nejednoznačnosti by podľa Domina bolo možné protest počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa rozpustiť.

"Nedostatkom zákona o zhromažďovacom práve je, že výslovne nepredpokladá možnosť zhromaždenie rozpustiť v prípade, pokiaľ ide o zhromaždenie zakázané opatrením vydaným v rámci núdzového stavu. Predpokladá len rozpustenie takého zhromaždenia, ktoré bolo zakázané rozhodnutím obce," uviedol. Odstrániť tento nedostatok by mohla novelizácia zákona. Aj bez nej by však podľa Domina bol ústavne udržateľný výklad, že rozpustiť by sa mohlo aj zhromaždenie (protest), ktoré sa koná v núdzovom stave počas zákazu zhromažďovania.

Vláda v rámci núdzového stavu obmedzila výkon práva pokojne sa zhromažďovať, konať sa môžu stretnutia s najviac šiestimi osobami. Výnimku majú osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Domin pripomína, že podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti sa obmedzenie má týkať akejkoľvek situácie, keď sa naraz na jednom mieste nachádza viac ako šesť osôb. To Domin spochybňuje. "Domnievam sa však, že takýto výklad je nesprávny," uviedol.
Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Právo pokojne sa zhromažďovať je zakotvené v Ústave SR medzi politickými právami. "Výkonom tohto práva je zhromaždenie viacerých osôb, či už na verejnom mieste alebo nie, ktorého účelom je najmä využívanie slobody prejavu, a tým spolupodieľanie sa na riešení verejných vecí," doplnil Domin. Výkonom práva pokojne sa zhromažďovať nie je podľa neho akékoľvek faktické zhromaždenie sa viacerých osôb na jednom mieste.

Ak by sa teda v domácnosti stretlo viac ako šesť osôb, ale nie s cieľom spolupodieľať sa na riešení vecí verejných, nešlo by o výkon ústavného práva pokojne sa zhromažďovať. Z Dominových vyjadrení tiež vyplýva, že je otázne, či by polícia mohla len tak vstúpiť do bytu či iného obydlia, aby skontrolovala, či sa tam napriek zákazu zhromažďovať sa nezdružuje viac ako šesť ľudí. Upozorňuje, že policajt môže vstúpiť do bytu či iného obydlia bez súhlasu toho, kto v ňom býva, len keď to zákon jednoznačne predpokladá. Napríklad v súvislosti s trestným konaním.