Quantcast
< sekcia Koronavírus

Vedci: Pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvnila duševné zdravie rodičov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností.

Bratislava 18. mája (TASR) - Pandémia ochorenia COVID-19 značne ovplyvnila mieru stresu a úzkosti rodičov. Na mentálne zdravie rodičov vplýval aj ich príjem a socioekonomický status. Aj tieto poznatky priniesla najnovšia štúdia vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Inštitútu psychológie Prešovskej univerzity, ktorí počas poldruha roka pandémie sledovali zmeny v duševnom zdraví rodičov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Podľa SAV boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu, či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu. Výskumný tím zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli v mentálnom zdraví rodičov na Slovensku.

Od jesene 2020 uskutočnili štyri vlny zberu dát (október a december 2020, december 2021 a marec 2022) na vzorke 2000 respondentov. Výskumníci sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením COVID-19.

"Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s ochorením COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021," vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. "Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19," doplnila vedkyňa.

V tejto súvislosti tím výskumníkov upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania na tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Podľa výskumníkov rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.