Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Koronavírus

TIS: Pandémia zatienila v roku 2021 ostatné problémy Slovenska

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Doterajší priebeh udalostí pri snahách vlády o zmenu súdnej mapy, novely Trestného zákona alebo novelizáciu infozákona vyvoláva podľa právnika z Transparency International Slovensko zmiešané pocity.

Bratislava 3. januára (TASR) – Pandémia a jej dosahy zatienili ostatné problémy Slovenska. Pri bilancovaní roka 2021 to pre TASR uviedol právnik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík. Okrem iného poukázal na nedostatky pri udeľovaní tzv. koronadotácií či nenaplnené očakávania pri odpolitizovaní a sprehľadnení obsadzovania vrcholových pozícii v štátnej správe.

"Na väčšie kauzy sme poukázali ako pri čerpaní dotácii na nájomné, tak aj v prípade pomoci na zachovanie zamestnanosti. Problémom je taktiež slabá miera transparentnosti pri koronaúveroch a bankových zárukách," poznamenal s tým, že v týchto prípadoch je okrem sumárnych štatistík minimálna možnosť verejnej kontroly.

Doterajší priebeh udalostí pri snahách vlády o zmenu súdnej mapy, novely Trestného zákona alebo novelizáciu infozákona vyvoláva podľa neho zmiešané pocity. "S ohľadom na politickú situáciu je otázne, či sa podarí reformu súdnej mapy prijať, v akej forme a či bude prípadné kompromisné riešenie spôsobilé na to, aby naplnilo očakávania zefektívnenia procesov v justícii, respektíve pretrhnutia korupčných väzieb," podotkol.

Ivančík kritizuje, že navrhované zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nepokrývajú veľkú časť problematických ustanovení zákona. "Podľa nášho názoru mala byť príležitosť na novelu infozákona využitá naplno, keďže už od roku 2017 je pripravené kvalitné paragrafové znenie zákona, na ktorom existovala široká zhoda naprieč odbornou verejnosťou," zdôraznil s tým, že takýto návrh okrem iného zlepšuje vymožiteľnosť zákona a zefektívňuje povinné zverejňovanie dokumentov.

Obsadzovanie pozícií na Ústavnom súde, v Súdnej rade, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť alebo niektorých štátnych firmách vzbudilo podľa jeho slov nádej na široké zavedenie dobrej praxe. "Napokon však prevážili negatívne prípady, ako pri obsadzovaní prednostov okresných úradov, riaditeľov úradov práce, štátnych nemocníc, banského úradu alebo vrcholového manažmentu v štátnych podnikoch ako Všeobecná zdravotná poisťovňa," spresnil s tým, že mimoriadne negatívny trend sa ukázal pri výbere šéfa Slovenského pozemkového fondu a Protimonopolného úradu SR.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP

Ako dodal, Slovensko sa v ostatnom období borí s extrémnou mierou nedôvery v právny štát zo strany obyvateľov. "Vieru v očistný proces v justícii, prokuratúre a polícii naštrbili konflikty v silových zložkách, sklamaním je zatiaľ aj komunikácia Generálnej prokuratúry SR," povedal.

Za dôležité považuje, aby Generálna prokuratúra SR verejnosti riadne zdôvodňovala svoje kroky, a to najmä v prípadoch kontroverzných rozhodnutí. "Pokiaľ takéto konania nie sú riadne vysvetlené, výrazne to znižuje dôveru verejnosti v prokuratúru a tiež vyvoláva otázku, či v inkriminovaných prípadoch naozaj nedošlo k neprimeranému zásahu do trestného konania," dodal Ivančík.