Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej 6. marca 2018.
Autor TASR
,aktualizované Košice 1. septembra (TASR) – Slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej bude v sobotu v Košiciach. V závere druhej svetovej vojny vtedy 16-ročné dievča zastrelil ruský vojak. Podľa Arcidiecézy Košice mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Na slávnostný obrad blahorečenia príde odhadom 25.000 ľudí, registrovaných je tisíc kňazov a rehoľníkov. TASR o tom informoval Jaroslav Fabian, hovorca Arcibiskupského úradu - Košická arcidiecéza.
K blahorečeniu prispeli aj vtedajšie zápisy vo farských matrikách, kronikách, úmrtnom liste, svedectvá ľudí či účastníci pútí ako svedkovia obrátení a vnútorných uzdravení. "Dňa 22. novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov," povedal Fabian.
Ako informoval, proces blahorečenia sa začal 3. júla 2004 na podnet mladých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anny Kolesárovej. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej 6. marca 2018.
"Blahorečenie má posilniť vieru. Vďaka Anke Kolesárovej máme mladých ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa z lásky a sú schopní vytvoriť pekné čisté vzťahy. Vytvoriť čistotu nie ako niečo samoúčelné, ale ako požehnanie, ako slobodu pre lásku. Aby vznikali pravdivé vzťahy a aby boli požehnané a vznikalo požehnanie aj pre nové generácie," uviedol pre TASR Pavol Hudák, rektor Domu Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce.
Trojdňový program, takzvaný Víkend blahorečenia, sa začal v piatok (31.8.) večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a vyvrcholí v sobotu slávnosťou na Štadióne TJ Lokomotíva Košice. Eucharistické slávenie s obradom blahorečenia je naplánované na 10.00 h a celebrovať ho bude J. Em. kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, legát pápeža Františka.
Ďakovné eucharistické slávenie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach bude spojené s uložením relikvií blahoslavenej Anny Kolesárovej v nedeľu (2.9.) o 10.30 h, celebruje Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita.
blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Pôsobil najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitami ako misionár a administrátor fary. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne. Pavel Peter Gojdič zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
Zdenka Schelingová pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a desať rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Vasiľ Hopko sa v roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Zdenku Schelingovú a Vasiľa Hopka vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska 14. septembra 2003.
blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti (Maďarsko), kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
blahoslavený Titus Zeman (4. januára 1915 - 8. januára 1969)
Narodil sa v Bratislave-Vajnoroch. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Pri výsluchoch bol mučený a napokon odsúdený na 25 rokov väzenia. Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave. Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.
Obrad blahorečenia v Bratislave vykonal 30. septembra 2017 legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato. Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného 30. septembra 2017.
K blahorečeniu prispeli aj vtedajšie zápisy vo farských matrikách, kronikách, úmrtnom liste, svedectvá ľudí či účastníci pútí ako svedkovia obrátení a vnútorných uzdravení. "Dňa 22. novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov," povedal Fabian.
Ako informoval, proces blahorečenia sa začal 3. júla 2004 na podnet mladých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anny Kolesárovej. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej 6. marca 2018.
"Blahorečenie má posilniť vieru. Vďaka Anke Kolesárovej máme mladých ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa z lásky a sú schopní vytvoriť pekné čisté vzťahy. Vytvoriť čistotu nie ako niečo samoúčelné, ale ako požehnanie, ako slobodu pre lásku. Aby vznikali pravdivé vzťahy a aby boli požehnané a vznikalo požehnanie aj pre nové generácie," uviedol pre TASR Pavol Hudák, rektor Domu Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce.
Trojdňový program, takzvaný Víkend blahorečenia, sa začal v piatok (31.8.) večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a vyvrcholí v sobotu slávnosťou na Štadióne TJ Lokomotíva Košice. Eucharistické slávenie s obradom blahorečenia je naplánované na 10.00 h a celebrovať ho bude J. Em. kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, legát pápeža Františka.
Ďakovné eucharistické slávenie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach bude spojené s uložením relikvií blahoslavenej Anny Kolesárovej v nedeľu (2.9.) o 10.30 h, celebruje Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita.
Výberový prehľad blahoslavených z územia Slovenskej republiky
blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Pôsobil najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitami ako misionár a administrátor fary. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne. Pavel Peter Gojdič zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
Zdenka Schelingová pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a desať rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Vasiľ Hopko sa v roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Zdenku Schelingovú a Vasiľa Hopka vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska 14. septembra 2003.
blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti (Maďarsko), kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
blahoslavený Titus Zeman (4. januára 1915 - 8. januára 1969)
Narodil sa v Bratislave-Vajnoroch. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Pri výsluchoch bol mučený a napokon odsúdený na 25 rokov väzenia. Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave. Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.
Obrad blahorečenia v Bratislave vykonal 30. septembra 2017 legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato. Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného 30. septembra 2017.
