Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dátum udelenia erbu – 7. máj 1369, je základom každoročných celotýždňových osláv mesta pod názvom Dni mesta Košice.
Autor TASR
Košice 1. augusta (TASR) – Mesto Košice má vlastný erb, ktorý mu udelil uhorský kráľ Ľudovít Veľký, už 645 rokov. Dochovaná erbová listina z roku 1369, uložená v Archíve mesta Košice, je najstaršou svojho druhu v rámci celej Európy.
"Je to dokázateľne prvá zachovaná erbová listina pre mesto v Európe, a keďže inde erby nepoužívali, tak aj na svete," hovorí archivár Martin Bartoš. "Netvrdíme, že neexistovala nejaká staršia listina, alebo, že to je prvý erb, aký mesto kedy používalo, pretože aj v Uhorsku niektoré mestá používali erb ešte skôr. Košice sú však jedinečné v tom, že majú erbovú listinu."
Panovník v danej dobe udeľoval právo používať erb ako výsadu príslušníkom šľachty, udelenie takéhoto znaku mestu bolo výnimočné. Svedčí o tom aj obsah dokumentu z roku 1369. "Je to veľmi strohá listina. Obsahuje len popis štítu erbu, ani nie úplný erb, ako bolo vtedy zvykom. Na tom vidieť, že panovník ani veľmi nevedel, ako má vlastne taký mestský erb vyzerať," priblížil Bartoš pre TASR.
Pri získaní vlastného erbu Košice ťažili z priazne anjouovských kráľov. Prejavila sa tu aj významná pomoc mesta Karolovi Róbertovi, otcovi Ľudovíta Veľkého, v známej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, v ktorej uhorský panovník porazil mocný rod Omodejovcov.
Pozoruhodné je, že Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny, tzv. armálesy, každú od iného kráľa. Vzhľad erbu sa tak menil v priebehu vyše 130 rokov. "Košice si uvedomovali, že prvou erbovou listinou dostali niečo, čo je zvláštne, ale čo nie je úplné. Bolo to obdobie živej heraldiky. V tom čase sa klasický erb skladal okrem štítu z prilby, klenotu a prikrývadiel, a to Košičania nemali. Navyše, panovník v tejto prvej listine obmedzil používanie mestského erbu len na tajnú a posielaciu pečať. Preto sa Košice snažili získať úplný erb, čo sa im podarilo až za 133 rokov," vysvetlil pracovník mestského archívu.
Pri určení obsahu košického znaku Ľudovít Veľký vychádzal z vlastného erbu. Druhý armáles udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský, ďalší v roku 1453 Ladislav V. a štvrtý v roku 1502 Vladislav II. Jagelovský. Všetky štyri dokumenty sú uložené v mestskom archíve. Tým posledným získali Košice podobu erbu, ktorú používajú dodnes.
Podľa štatútu mesta je štít košického erbu delený na tri polia. V hornom modrom poli sú tri zlaté ľalie. Na ľavú časť sedemkrát strieborno-červeno deleného stredného poľa je položená ľavá polovica strieborného, zlatom korunovaného orla so zlatým zobákom, nohou, pazúrmi, vyplazeným chvejúcim sa jazykom a pásikom (perizóneom) ukončeným v tvare trojlístka. V modrom dolnom poli je nad kosmou sedemkrát zlato-červene štepenou niťou jedná zlatá ľalia a pod niťou dve zlaté ľalie. Okrem iného je súčasťou erbu anjel v šatách ametystovej farby pretkávaných zlatom, ktorý štít drží oboma rukami. Má plavé kučeravé vlasy previazané cez čelo páskou posiatou drahokamami, z pásky vyrastá zlatý kríž.
Dátum udelenia erbu – 7. máj 1369, je základom každoročných celotýždňových osláv mesta pod názvom Dni mesta Košice.
"Je to dokázateľne prvá zachovaná erbová listina pre mesto v Európe, a keďže inde erby nepoužívali, tak aj na svete," hovorí archivár Martin Bartoš. "Netvrdíme, že neexistovala nejaká staršia listina, alebo, že to je prvý erb, aký mesto kedy používalo, pretože aj v Uhorsku niektoré mestá používali erb ešte skôr. Košice sú však jedinečné v tom, že majú erbovú listinu."
Panovník v danej dobe udeľoval právo používať erb ako výsadu príslušníkom šľachty, udelenie takéhoto znaku mestu bolo výnimočné. Svedčí o tom aj obsah dokumentu z roku 1369. "Je to veľmi strohá listina. Obsahuje len popis štítu erbu, ani nie úplný erb, ako bolo vtedy zvykom. Na tom vidieť, že panovník ani veľmi nevedel, ako má vlastne taký mestský erb vyzerať," priblížil Bartoš pre TASR.
Pri získaní vlastného erbu Košice ťažili z priazne anjouovských kráľov. Prejavila sa tu aj významná pomoc mesta Karolovi Róbertovi, otcovi Ľudovíta Veľkého, v známej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, v ktorej uhorský panovník porazil mocný rod Omodejovcov.
Pozoruhodné je, že Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny, tzv. armálesy, každú od iného kráľa. Vzhľad erbu sa tak menil v priebehu vyše 130 rokov. "Košice si uvedomovali, že prvou erbovou listinou dostali niečo, čo je zvláštne, ale čo nie je úplné. Bolo to obdobie živej heraldiky. V tom čase sa klasický erb skladal okrem štítu z prilby, klenotu a prikrývadiel, a to Košičania nemali. Navyše, panovník v tejto prvej listine obmedzil používanie mestského erbu len na tajnú a posielaciu pečať. Preto sa Košice snažili získať úplný erb, čo sa im podarilo až za 133 rokov," vysvetlil pracovník mestského archívu.
Pri určení obsahu košického znaku Ľudovít Veľký vychádzal z vlastného erbu. Druhý armáles udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský, ďalší v roku 1453 Ladislav V. a štvrtý v roku 1502 Vladislav II. Jagelovský. Všetky štyri dokumenty sú uložené v mestskom archíve. Tým posledným získali Košice podobu erbu, ktorú používajú dodnes.
Podľa štatútu mesta je štít košického erbu delený na tri polia. V hornom modrom poli sú tri zlaté ľalie. Na ľavú časť sedemkrát strieborno-červeno deleného stredného poľa je položená ľavá polovica strieborného, zlatom korunovaného orla so zlatým zobákom, nohou, pazúrmi, vyplazeným chvejúcim sa jazykom a pásikom (perizóneom) ukončeným v tvare trojlístka. V modrom dolnom poli je nad kosmou sedemkrát zlato-červene štepenou niťou jedná zlatá ľalia a pod niťou dve zlaté ľalie. Okrem iného je súčasťou erbu anjel v šatách ametystovej farby pretkávaných zlatom, ktorý štít drží oboma rukami. Má plavé kučeravé vlasy previazané cez čelo páskou posiatou drahokamami, z pásky vyrastá zlatý kríž.
Dátum udelenia erbu – 7. máj 1369, je základom každoročných celotýždňových osláv mesta pod názvom Dni mesta Košice.
