Slavoška 5. apríla (TASR) – Približne 1000 kraslíc vyzdobí za jeden rok 25-ročná učiteľka Diana Bradáčová z obce Slavoška v okrese Rožňava. Tomuto remeslu sa venuje vo svojom voľnom čase celoročne, nové vzory maľovaných vajíčok sa jej niekedy doslova aj prisnia.

Ako pre TASR povedala, k tejto záľube sa dostala náhodou. „Po maturite, keď som mala trošku dlhšie prázdniny, som chcela vyskúšať niečo nové. Zhodou náhod som si vybrala kraslice. Neplánovala som, že to bude takto nadlho. Tvorím už pomaličky šiesty rok,“ spresnila. Považuje sa za samouka, informácie o výrobe kraslíc čerpala aj z internetu. Zo začiatku svoje výtvory rozdávala pre potešenie známym, no neskôr sa spoznala s komunitou krasličiarok pôsobiacich na Slovensku. „Vymieňali sme si nejaké rady a nápady, postupne som sa zdokonaľovala a už som sa aj odhodlala ,dať ich na trh',“ povedala s tým, že od rodiny či priateľov si jej kraslice našli cez sociálne siete cestu už aj do zahraničia. Tento rok putovali napríklad do Kanady či do Talianska.



Záľube Bradáčovej sa prispôsobovali i rodinní príslušníci. Zakaždým, keď sa chystali robiť praženicu, vajíčka sa museli vyfúknuť. Pri pečení koláčov zas uprednostňovali také, kde nebolo potrebné oddeľovať žĺtok od bielka. Teraz jej vajíčka nosia aj susedia. Tie väčšie kupuje už vyfúknuté. „Aj doma máme sliepočky, takže nie sú len kupované, ale aj domáce,“ doplnila.

Čo sa týka samotnej techniky výroby kraslíc, venuje sa voskovému reliéfu a kombinácii s tzv. madeirou. Uprednostňuje kvetinové vzory. „Námety sú rôzne. Priznám sa, niekedy sa mi aj snívajú. Robím, čo mi napadne, rôzne kvetinové vzory, ornamenty. Človek naberá nejaké postrehy aj z prírody,“ spresnila Bradáčová.



Celý proces výroby kraslice podľa jej slov trvá aj niekoľko mesiacov. Po vyfúknutí vajíčka je potrebné ho umyť, vydezinfikovať, vysušiť, opäť umyť a opäť poriadne vysušiť. Samotné maľovanie jej zaberie desať až 15 minút. „Vyžaduje si to strašne veľa trpezlivosti. Aby to vajíčko nejako vyzeralo, potrebujete niekedy aj dve až tri vrstvy podkladovej farby a potom, samozrejme, pevnú ruku. Najviac ma mrzí, keď robím perforované alebo madeirové vajíčka a keď už človek má vyvŕtané - predierkované takmer celé vajíčko, a ku koncu praskne, vtedy je to asi taká moja najväčšia kríza,“ priznala.

Za sebou má už niekoľko úspechov na súťažiach zameraných na zdobenie veľkonočných kraslíc, viedla i niekoľko workshopov. Absencia podobných podujatí či rôznych remeselníckych trhov a výstav z dôvodu pandémie nového koronavírusu sa podľa nej podpísala pod nižší záujem o kraslice oproti predchádzajúcim rokom. „Napriek tomu bolo práce aj tak dosť,“ dodala.