Košice 11. septembra (TASR) - Košické mestské zastupiteľstvo (MsZ) na svojom štvrtkovom rokovaní vzalo na vedomie petíciu za zachovanie a zvýšenú ochranu Pamätníka vojakom Sovietskej armády v Košiciach a za zachovanie názvu Námestia osloboditeľov. Prijalo aj uznesenie, ktorým požiadalo primátora Jaroslava Polačeka, aby zabezpečil spracovanie znaleckého posudku na premiestnenie pomníka. Dovtedy by malo dôjsť k jeho ohradeniu a osadeniu informačných tabúľ. Rozhodnutie poslancov petičiari kritizovali, podľa nich je nezákonné.

Mestu bola v júni doručená petícia s 8537 podpismi, neskôr bola doplnená o ďalšie, čím presiahla 10.000 podpisov. Signatári žiadali zachovanie názvu námestia, pamätníka na tomto námestí so všetkými jeho symbolmi a zabezpečenie jeho zvýšenej ochrany vo forme čestnej stráže vo vybranom období.

Na rokovaní sa zúčastnila aj verejnosť. Medzi zhruba tromi desiatkami obyvateľov boli členovia petičného výboru, ich podporovatelia, ako aj predstavitelia združenia Motorkári Slovenska – Brat za brata. Chceli, aby poslanci verejne deklarovali, že pamätník je nedotknuteľný, či prijali opatrenia na zvýšenie jeho ochrany a zabezpečenia dôstojného udržiavania.

Podľa predsedu petičného výboru Alexandra Riabova poslanci odignorovali najväčšiu petíciu v uliciach Košíc za posledných deväť rokov a takmer najväčšiu petíciu v histórii mesta. „Neočakával som, že budeme musieť bojovať doslova s protizákonnými uzneseniami, pretože oni (poslanci, pozn. TASR) odmietli rešpektovať nedotknuteľnosť pamätníka, zároveň sa teda o neho odmietli starať. Už dnes je zanedbávaný a podľa mňa napĺňa trestnoprávnu rovinu hanobenia miesta posledného odpočinku a hrubej neslušnosti voči národnej kultúrnej pamiatke (NKP). Najmä to, že chcú zakryť pamätník, aby ho nebolo vidno, je podľa mňa absolútne protizákonné,“ povedal v reakcii na to, že MsZ sa nestotožnilo s niektorými návrhmi poslanca Michala Djordjeviča. Riabov avizoval, že sa pravdepodobne obráti na prokuratúru. Plánuje tiež ďalšie kroky na ochranu pamätníka.

Foto: TASR - Diana Semanová

Petícia bola podľa neho reakciou na uznesenie MsZ, ktorým poslanci vlani v novembri požiadali primátora, aby preveril možnosti mesta v súvislosti s premiestnením alebo odstránením pomníka. Poslanci považujú za problematické najmä podľa ich slov komunistické symboly, ktoré vo verejnosti, aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine, vyvolávajú kontroverzné postoje.

Viceprimátor Košíc Marcel Gibóda tvrdí, že mesto petíciu neodignorovalo. „Jedno z prijatých uznesení hovorí o tom, že pamätník má byť oplotený a chránený. Ak ich záujmom bolo to, aby bol pamätník chránený, tak takéto uznesenie bolo prijaté. Bohužiaľ sa s petičiarmi nezhodujeme v tom, či pri tomto pamätníku majú byť umiestnené napríklad aj tabule poukazujúce na historický kontext,“ povedal pre TASR.

V súvislosti s historickým výkladom došlo aj k vypätej situácii. Kým pred rokovacou sálou mesto inštalovalo výstavu o ľuďoch odvlečených do gulagov, petičiari priniesli panely s informáciami o pôsobení Slovákov v nacistickej Nemeckej armáde proti Sovietskemu zväzu a hromadných verejných popravách nyilasiovcov v Košiciach pred príchodom Sovietskej armády. Súčasťou boli aj fotografie stavu okolia pomníka.

Poslankyňa a jedna z tvárí Nežnej revolúcie v Košiciach Ľubica Blaškovičová považuje rozhodnutie o oplotení za kompromisné riešenie v súvislosti s vandalizmom. Odvoláva sa pritom na možnosť uvedenú v stanovisku Krajského pamiatkového úradu. „O tom, aký bude plot, budú rozhodovať pamiatkari a architekti – ľudia, ktorí sú kompetentní,“ dodala. Zároveň verí, že symboly nebude vidieť.

Pomník je NKP aj vojnovým hrobom. Mesto Košice v súvislosti so zisťovaním možností na jeho premiestnenie či odstránenie symbolov (kosák a kladivo, pozn. TASR) z neho oslovilo vybrané ministerstvá aj inštitúcie. Väčšina stanovísk k ich odstráneniu je negatívna. Magistrát však pripomenul, že stále nedisponuje metodickým usmernením od Pamiatkového úradu SR.

Mestu bolo v januári doručených aj viac ako 3000 podpisov občanov „za odstránenie symbolov zločinného komunistického režimu z Námestia osloboditeľov“. Magistrát podanie odložil, keďže z formálneho hľadiska nebolo možné podpisy akceptovať ako petíciu pre chýbajúce adresy pobytu signatárov. V uplynulom období sa v Košiciach organizovala aj petícia za premenovanie Námestia osloboditeľov na Legionárske námestie, ako sa už v minulosti volalo. V reakcii na to vznikla i protipetícia za ponechanie súčasného názvu.