Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. marec 2024Meniny má Anežka
< sekcia Košický kraj

Praveký hrob nájdený v Zalužiciach patrí k najstarším na Slovensku

V chotári obce Zalužice sa našli významné stopy jej osídlenia človekom, siahajúce do dávnej minulosti, na základe čoho sa táto lokalita stala pojmom v archeologickej literatúre. Zalužický kostrový hrob z raného neolitu, objavený v 90. rokoch minulého storočia, patrí k najstarším na území Slovenska. Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava. Na snímke zalužický kostrový praveký hrob 7. júna 2014. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava.

Zalužice 7. júna (TASR) - V chotári obce Zalužice sa našli významné stopy jej osídlenia človekom, siahajúce do dávnej minulosti, na základe čoho sa táto lokalita stala pojmom v archeologickej literatúre. Zalužický kostrový hrob z raného neolitu, objavený v 90. rokoch minulého storočia, patrí k najstarším na území Slovenska.

Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava. "V časti Veľké Zalužice sa vtedy našiel okrem paleolitickej industrie aj zlomok mamutieho kla," uviedol na margo pravekých dejín spomínanej obce archeológ Marián Vizdal. Pri povrchovom zbere v časti Blatá bádatelia neskôr objavili niekoľko výrazných kamenných nástrojov.

K oveľa zaujímavejšiemu nálezu došlo začiatkom 90. rokov pri poklese hladiny Zemplínskej šíravy. Išlo konkrétne o staroneolitické sídlisko, ktoré sa radí do okruhu kultúry s východnou lineárnou keramikou. Archeológovia ho na základe zozbieraných častí kamenných nástrojov a keramiky datujú do obdobia 5600 až 5400 rokov pred naším letopočtom (p. n. l.).

Spomínaný hrob sa našiel práve na tomto sídlisku v strednej časti jedného z objektov, a to pod kamenným žarnovom a vrstvou mazanice. Vedľa kostrových pozostatkov ležala veľká časť nádoby. Zaujímavosťou je, že hrob sa nachádzal pod podlahou a v areáli sídliska bol objavený ako jediný. Mohlo ísť teda o stavebnú obetinu pri zakladaní sídliska, uvádza sa v publikácii Zalužice v zrkadle dejín.

Polgársky kultúrny okruh

Archeológ Vizdal v nej ďalej informuje o období staršieho eneolitu (druhá polovica 4. tisícročia p. n. l.), ktoré reprezentuje v zalužickej lokalite Lažňany objavené výrazné žiarové pohrebisko. V 60. rokoch sa tam podarilo odkryť celkovo 20 hrobov. V jednom z nich natrafili archeológovia na jantárové perly - jeden z najstarších nálezov v Karpatskej kotline. Žiarové pohrebisko vydalo aj rozmanitú keramiku, z ktorej sa neskôr podarilo zrekonštruovať väčšie nádoby, ale aj menšie hrnčeky či guľovité šálky.

Na snímke zalužický kostrový praveký hrob 7. júna 2014.
Foto: TASR/Tomáš Doboš


Pamiatky získané pri výskume zmieneného pohrebiska sú zaradeného do záverečného stupňa takzvaného polgárskeho kultúrneho okruhu, ktorý je nazývaný podľa lokality Lažňany ako lažnianska skupina. "Len máloktorá obec, respektíve jej časť sa môže pochváliť tým, že prepožičala svoje meno istému súboru nálezov, ktorý svojím osobitým prejavom v istom časovom úseku a na konkrétnom teritóriu charakterizuje prejavy hmotnej kultúry," podčiarkol Vizdal význam zalužických objavov.

V súvislosti so Zemplínskou šíravou ležiacou v tesnej blízkosti Zalužíc sa spomína ešte jeden zaujímavý artefakt, ktorý objavili v roku 2000 na jej okraji po poklese vodnej hladiny. Bol oveľa mladší ako tie predošlé. Išlo konkrétne o fragment misovitej nádoby z doby laténskej - mladšej doby železnej (400 rokov p. n. l.). Po náleze z neďalekých Lúčok či Vinného ide o ďalší doklad potvrdzujúci prítomnosť Keltov na severe Východoslovenskej nížiny.