< sekcia Košický kraj

Rybačka napĺňa Petra Garberu natoľko, že ryby domov neberie

Ilustračná snímka Foto: TASR/Milan Kapusta

Peter sa narodil v znamení rýb a od svojho otca dostal meno po patrónovi rybárov.

Košice 24. mája (TASR) - Športový rybár Peter Garbera z Košíc začal chytať ryby v útlom detstve, v troch rokoch. K tejto záľube ho priviedol jeho otec. Peter sa narodil v znamení rýb a od svojho otca dostal meno po patrónovi rybárov. Tieto "znamenia" nepovažuje za náhodu a hovorí, že aj po 35 rokoch rybárčenia je nadšeným rybárom telom aj dušou. Meno Peter, ako aj záľuba v rybačkách sa v jeho rodine dedí.

"Športovým rybárom by sa mohol hrdo nazývať každý jeden rybár, ktorému nejde len o to vrátiť rybu do vody, ale pociťuje a do kosti je presvedčený, že voda alebo samotná rybačka mu dáva tak veľa, že doslovne si pri tom oddýchne," hovorí Peter Garbera.

Aj keď chodí na rybačku minimálne každý víkend, za celý rok si donesie domov asi len štyri ulovené ryby, najčastejšie pstruhy dúhové. Väčšinu rýb totiž daruje späť vode. "Samotná rybačka ma napĺňa tak, že nepotrebujem brať domov ryby. Beriem to tak, že som pokoril zmýšľanie ryby a pre krajšie svedomie ju dokážem pustiť do jej prirodzeného prostredia," vysvetľuje s tým, že napríklad kapra by si nikdy nedokázal vziať na večeru. "Kapor je u mňa veľmi vážená ryba, takisto aj sumec je pre mňa kráľ - staroveká ryba, alebo takou kráľovnou je hlavátka podunajská." Ryby mu však stále veľmi chutia a pravidelne ich má vo svojom jedálničku.

Hovorí, že najlepším úlovkom nemusí byť pre rybára vždy najväčší kus. "Ide o to, ako si ktorý rybár danú rybku váži." Jeho najlepším úlovkom dosiaľ je lososovitá ryba lipeň tymianový, ktorú chytil asi v 18 rokoch systémom namáhavej kráľovskej disciplíny - muškárením. Otázku, aký druh ryby chytá najradšej, si dosiaľ nekládol. Garbera odmieta, že by bolo niečo pravdy na tom, že rybári sú tichí blázni. "Sme zanietenci, ktorí ťažia z toho, že svojou taktikou a modernizáciou dokážu na tú rybu vyzrieť a zvíťaziť," vysvetľuje. Rybárčenie ho nadchýna už 35 rokov a za tie roky v ňom ani raz nepoľavil. Súťažil odmalička a doteraz loví nielen doma, ale aj v zahraničí. K tomuto športu vedie aj svoje dve deti, šesťročnú Simonku a 12-ročného Petra. Verí, že obaja ponesú ďalej rodinnú štafetu a budú z nich rybári.

Peter je tajomníkom obvodu Mestskej organizácie Košice pri Slovenskom rybárskom zväze. Aj v tejto funkcii využíva svoju lásku k rybárstvu. "Obhajujem záujmy tých rybárov, ktorým leží dodržiavanie zákona na srdci," zdôrazňuje. Vo svojom živote sa snaží apelovať na správanie rybárov a bojuje proti pytliactvu. "Proti tomu budeme bojovať asi veľmi veľa rokov, aby si negativisti vstúpili do svedomia a zistili, že je to krásny šport."

Peter hovorí, že okrem povinnej výbavy majú rybári v súčasnosti aj isté nadštandardy, ktoré im spríjemňujú čakanie, resp. pomáhajú bojovať proti nepriazňam počasia. "Výbava je niekedy v takej cene, že rybár by si za ňu mohol zadovážiť auto." Chodieva na rybačku minimálne raz za týždeň. Okrem toho robí spolu so svojím priateľom sprievodcu v zahraničí pre tých, ktorí chcú rybárčiť na zaujímavých miestach a pochváliť sa výnimočným úlovkom. Takisto sa venuje mládeži a súťažne loví. Verí, že jeho zanietenosť mu vydrží celý život. Po každej dlhej rybačke bez perín, v zlom počasí a bez sprchy si užíva "zdravú únavu".