Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Treba si uvedomiť, že odsúdený, ktorý si odpyká 25 rokov trestu, nemá nárok na prepustenie. Má len právo požiadať, aby sa o tomto jeho práve rozhodovalo, priblížil Jaroslav Ivor.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) – Viacerým slovenským väzňom odsúdeným na doživotný trest odňatia slobody uplynula či čoskoro uplynie lehota 25 rokov, po ktorých môžu požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. V minulosti však podľa bývalého slovenského Trestného poriadku takúto možnosť väzni nemali. Zmenila to európska judikatúra, ktorá bola vytváraná Európskym súdom pre ľudské práva. Bola aplikovaná vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Objasnil to pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor.
"Pokiaľ ide o tento trest, treba si uvedomiť, že v 90-tych rokoch a v podstate ešte pár rokov naspäť na Slovensku podľa nášho Trestného zákona jeden z najprísnejších druhov trestov je trest odňatia slobody na doživotie. Tento trest bolo možné uložiť aj ako trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Trest voči mnohým páchateľom, ktorí spĺňali zákonné podmienky, súd aj uložil," vysvetlil Ivor.
Európska judikatúra vytváraná Európskym súdom pre ľudské práva podľa neho však dospela k záveru, že je potrebné vo všetkých členských štátoch upraviť národnú legislatívu v tom zmysle, že každý, kto je odsúdený na doživotný trest odňatia slobody, by mal mať právo po minimálne 25-tich rokoch požiadať o podmienečné prepustenie. V intenciách tejto judikatúry došlo aj k legislatívnej zmene nášho Trestného poriadku. Ustanovenie o treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia bolo z nášho právneho poriadku vypustené.
"Čiže každý, kto bol takýmto trestom potrestaný, má po uplynutí tejto minimálnej doby právo požiadať súd, aby rozhodol o podmienečnom prepustení. Treba si uvedomiť, že odsúdený, ktorý si odpyká 25 rokov trestu, nemá nárok na prepustenie. Má len právo požiadať, aby sa o tomto jeho práve rozhodovalo," priblížil Ivor.
Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení takéhoto väzňa musí zvážiť mnoho okolností, ktoré požaduje zákon. "Ide najmä o to, či ten trest mal účel splnený alebo nie. Ďalej hlavne či odsúdený, ktorý si odpykal takú dlhú dobu odňatia slobody, je pripravený na resocializáciu, teda na začlenenie sa do riadnej spoločnosti. Vo všeobecnosti chápeme trest ako naplnenie štyroch základných cieľov a to je odplata od spoločnosti, izolácia páchateľa od normálnej spoločnosti, náprava páchateľa a samozrejme aj určitá prevencia – čiže zastrašenie spoločnosti od takéhoto trestného činu," zdôraznil Ivor.
Ján Molnár mohol byť v histórii SR prvým na doživotie odsúdeným, ktorý by sa mohol podmienečne dostať na slobodu. Vo štvrtok (9.1.) Okresnému súdu v Trnave oznámil späťvzatie žiadosti o prepustenie. Molnár a jeho komplic Ľubor Masár v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku. Predtým sa pokúšali dostať na slobodu Viliam Hauser a Róbert Matta - vrahovia šiestich Vietnamcov z roku 1994. Obaja najskôr požiadali OS Trnava o podmienečné prepustenie, no napokon v auguste 2019 vzali svoje žiadosti späť.
V minulosti okrem spomínaných neúspešne požiadali o podmienečné prepustenie sériový vrah Ondrej Rigo či aktéri úteku z väzenia v Leopoldove, ktorí brutálne zavraždili piatich zamestnancov ZVJS a ďalší.
"Pokiaľ ide o tento trest, treba si uvedomiť, že v 90-tych rokoch a v podstate ešte pár rokov naspäť na Slovensku podľa nášho Trestného zákona jeden z najprísnejších druhov trestov je trest odňatia slobody na doživotie. Tento trest bolo možné uložiť aj ako trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Trest voči mnohým páchateľom, ktorí spĺňali zákonné podmienky, súd aj uložil," vysvetlil Ivor.
Európska judikatúra vytváraná Európskym súdom pre ľudské práva podľa neho však dospela k záveru, že je potrebné vo všetkých členských štátoch upraviť národnú legislatívu v tom zmysle, že každý, kto je odsúdený na doživotný trest odňatia slobody, by mal mať právo po minimálne 25-tich rokoch požiadať o podmienečné prepustenie. V intenciách tejto judikatúry došlo aj k legislatívnej zmene nášho Trestného poriadku. Ustanovenie o treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia bolo z nášho právneho poriadku vypustené.
"Čiže každý, kto bol takýmto trestom potrestaný, má po uplynutí tejto minimálnej doby právo požiadať súd, aby rozhodol o podmienečnom prepustení. Treba si uvedomiť, že odsúdený, ktorý si odpyká 25 rokov trestu, nemá nárok na prepustenie. Má len právo požiadať, aby sa o tomto jeho práve rozhodovalo," priblížil Ivor.
Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení takéhoto väzňa musí zvážiť mnoho okolností, ktoré požaduje zákon. "Ide najmä o to, či ten trest mal účel splnený alebo nie. Ďalej hlavne či odsúdený, ktorý si odpykal takú dlhú dobu odňatia slobody, je pripravený na resocializáciu, teda na začlenenie sa do riadnej spoločnosti. Vo všeobecnosti chápeme trest ako naplnenie štyroch základných cieľov a to je odplata od spoločnosti, izolácia páchateľa od normálnej spoločnosti, náprava páchateľa a samozrejme aj určitá prevencia – čiže zastrašenie spoločnosti od takéhoto trestného činu," zdôraznil Ivor.
Ján Molnár mohol byť v histórii SR prvým na doživotie odsúdeným, ktorý by sa mohol podmienečne dostať na slobodu. Vo štvrtok (9.1.) Okresnému súdu v Trnave oznámil späťvzatie žiadosti o prepustenie. Molnár a jeho komplic Ľubor Masár v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku. Predtým sa pokúšali dostať na slobodu Viliam Hauser a Róbert Matta - vrahovia šiestich Vietnamcov z roku 1994. Obaja najskôr požiadali OS Trnava o podmienečné prepustenie, no napokon v auguste 2019 vzali svoje žiadosti späť.
V minulosti okrem spomínaných neúspešne požiadali o podmienečné prepustenie sériový vrah Ondrej Rigo či aktéri úteku z väzenia v Leopoldove, ktorí brutálne zavraždili piatich zamestnancov ZVJS a ďalší.
