Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Dmitrijeva zadržali v roku 2016 pre podozrenie z výroby detskej pornografie v súvislosti s fotografiami jeho neplnoletej nevlastnej dcéry.
Autor TASR
Moskva 27. decembra (TASR) - Súd v ruskom meste Petrozavodsk v pondelok sprísnil trest pre uznávaného historika a experta na gulagy Jurija Dmitrijeva z 13 na 15 rokov odňatia slobody pre výrobu detskej pornografie, informovala webová stránka denníka Novaja gazeta.
Pondelkový súdny proces v hlavnom meste Karélie sa konal bez účasti verejnosti. Sudkyňa Jekaterina Chomiakovová na ňom uznala Dmitrijeva za vinného zo zhotovovania detskej pornografie. Proces sa týkal fotografií jeho nevlastnej dcéry, ktoré boli zhotovené, keď mala tri, päť a šesť rokov, pričom na nich vidieť pohlavné orgány dievčaťa.
Dmitrijev sa na súde obhajoval tým, že päť z deviatich fotografií zhotovil pre lekárov a zvyšné štyri spravil na žiadosť dievčaťa, ktoré ho požiadalo, aby po návrate z dovolenky zachytil jej opálenie.
Pokiaľ sa rozsudok ruského súdu opäť nezmení, 65-ročný Dmitrijev sa dostane na slobodu až v roku 2032 – po odpočítaní štyroch rokov a siedmich mesiacov, ktoré si už vo väzení odpykal, vysvetľuje Novaja gazeta.
Právny obhajca Dmitrijeva – šéfa ľudskoprávnej skupiny Memorial – uviedol, že sa plánuje odvolať na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) voči predtým vynesenému rozsudku, ktorým ruský súd poslal Dmitrijeva na 13 rokov do väzenia.
Dmitrijeva zadržali v roku 2016 pre podozrenie z výroby detskej pornografie v súvislosti s fotografiami jeho neplnoletej nevlastnej dcéry. Dmitrijeva v priebehu vyšetrovania súd niekoľkokrát oslobodil spod obžaloby. Jeho prípad sa však vždy vrátil na prešetrenie, až bol Dmitrijev napokon v júni 2020 odsúdený na 3,5 roka väzenia za výrobu detskej pornografie a držbu zbrane. Najvyšší súd Karelskej republiky – administratívneho územia v rámci Ruskej federácie – o niekoľko mesiacov neskôr sprísnil Dmitrijevovi trest na 13 rokov odňatia slobody. Proti obidvom rozsudok sa však historik odvolal.
Ľudskoprávna skupina Memorial považuje Dmitrijeva za politického väzňa. Proces proti nemu podľa Memorialu súvisí s jeho objavom z roku 1997, keď sa mu podarilo odhaliť masové hroby obetí zavraždených počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina v lese v Karélii na mieste zvanom Sandarmoch. Dmitrijev okrem toho zostavil aj zoznam obyvateľov Karélie, ktorí sa stali obeťami stalinských represálií, objasňuje spravodajský portál Meduza.io.
Kolektívny list vyjadrujúci podporu Dmitrijevovi podpísalo vyše 150 osobností ruskej kultúry a viac ako 400 zahraničných vedcov. Na jeho obranu sa postavili aj laureátky Nobelovej ceny za literatúru Herta Müllerová a Sviatlana Alexijevičová.
Pondelkový súdny proces v hlavnom meste Karélie sa konal bez účasti verejnosti. Sudkyňa Jekaterina Chomiakovová na ňom uznala Dmitrijeva za vinného zo zhotovovania detskej pornografie. Proces sa týkal fotografií jeho nevlastnej dcéry, ktoré boli zhotovené, keď mala tri, päť a šesť rokov, pričom na nich vidieť pohlavné orgány dievčaťa.
Dmitrijev sa na súde obhajoval tým, že päť z deviatich fotografií zhotovil pre lekárov a zvyšné štyri spravil na žiadosť dievčaťa, ktoré ho požiadalo, aby po návrate z dovolenky zachytil jej opálenie.
Pokiaľ sa rozsudok ruského súdu opäť nezmení, 65-ročný Dmitrijev sa dostane na slobodu až v roku 2032 – po odpočítaní štyroch rokov a siedmich mesiacov, ktoré si už vo väzení odpykal, vysvetľuje Novaja gazeta.
Právny obhajca Dmitrijeva – šéfa ľudskoprávnej skupiny Memorial – uviedol, že sa plánuje odvolať na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) voči predtým vynesenému rozsudku, ktorým ruský súd poslal Dmitrijeva na 13 rokov do väzenia.
Dmitrijeva zadržali v roku 2016 pre podozrenie z výroby detskej pornografie v súvislosti s fotografiami jeho neplnoletej nevlastnej dcéry. Dmitrijeva v priebehu vyšetrovania súd niekoľkokrát oslobodil spod obžaloby. Jeho prípad sa však vždy vrátil na prešetrenie, až bol Dmitrijev napokon v júni 2020 odsúdený na 3,5 roka väzenia za výrobu detskej pornografie a držbu zbrane. Najvyšší súd Karelskej republiky – administratívneho územia v rámci Ruskej federácie – o niekoľko mesiacov neskôr sprísnil Dmitrijevovi trest na 13 rokov odňatia slobody. Proti obidvom rozsudok sa však historik odvolal.
Ľudskoprávna skupina Memorial považuje Dmitrijeva za politického väzňa. Proces proti nemu podľa Memorialu súvisí s jeho objavom z roku 1997, keď sa mu podarilo odhaliť masové hroby obetí zavraždených počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina v lese v Karélii na mieste zvanom Sandarmoch. Dmitrijev okrem toho zostavil aj zoznam obyvateľov Karélie, ktorí sa stali obeťami stalinských represálií, objasňuje spravodajský portál Meduza.io.
Kolektívny list vyjadrujúci podporu Dmitrijevovi podpísalo vyše 150 osobností ruskej kultúry a viac ako 400 zahraničných vedcov. Na jeho obranu sa postavili aj laureátky Nobelovej ceny za literatúru Herta Müllerová a Sviatlana Alexijevičová.
