Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 4. novembra (TASR) - Vzácny Graciánov kódex z konca 12. storočia, osobný fond Milana Rastislava Štefánika, vzácne gotické spevníky či menovacia listina nemeckého veľvyslanca podpísaná Adolfom Hitlerom. Aj takéto historické unikáty uchováva Slovenský národný archív (SNA), ktorý je ústrednou pamäťovou inštitúciou Slovenska.
Zaujímavé svedectvá o minulosti ukrývajú aj osobné fondy významných osobností a šľachtických rodov. Archív uchováva napríklad korešpondenciu Milana Rastislava Štefánika vrátane listov od matky či priateľkám, ale aj dokumenty rodov Esterházyovcov, Révayovcov a Habsburgovcov. Medzi unikáty patrí tiež menovacia listina nemeckého veľvyslanca na Slovensku počas druhej svetovej vojny s podpisom Adolfa Hitlera. Vypočujte si rozhovor s Igorom Adamcom vo frome PODCASTU
Dokumentačnú hodnotu majú aj materiály zachytávajúce obdobie slovenského štátu a komunistického režimu. „Nachádzajú sa medzi nimi deportačné zoznamy z obdobia holokaustu, výnimky udeľované prezidentom Jozefom Tisom či zápisnice z rokovaní Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska s podpismi vtedajších predstaviteľov vrátane Gustáva Husáka,“ uviedol Adamec.
Archív však nie je určený iba historikom a odborným bádateľom. Jeho služby môžu využívať aj bežní ľudia, napríklad pri hľadaní informácií o rodinnej histórii alebo pri dokazovaní slovenského pôvodu predkov. Dokumenty v ňom vyhľadávajú aj právnici, notári či architekti, ktorí potrebujú historické zmluvy, zápisnice alebo katastrálne mapy.
Záujemcovia môžu archív kontaktovať elektronicky a požiadať o sprístupnenie konkrétnych materiálov. Tie sú spravidla pripravené v priebehu niekoľkých dní. SNA zároveň poskytuje reštaurátorské služby aj ostatným štátnym archívom na Slovensku. Dokumenty sa pred zaradením do fondov dezinfikujú, opravujú a následne odborne spracúvajú.
Jednou z hlavných výziev do budúcnosti je digitalizácia archívnych dokumentov. Riaditeľ SNA odhaduje, že pri zabezpečení potrebných financií a nepretržitej práci môže vybudovanie komplexného digitálneho systému trvať približne desať rokov. „Archív plánuje aj rekonštrukciu súčasnej budovy alebo presťahovanie do vhodnejších priestorov. Deväťposchodový objekt na bratislavskej Drotárskej ceste, ktorý navrhol architekt Vladimír Dedeček a dokončili ho v roku 1983, totiž musí spĺňať mimoriadne náročné požiadavky na statickú nosnosť,“ doplnil Adamec