< sekcia Kultúra

A.Ferko získal za román Najsmutnejší príbeh lásky druhú literárnu cenu

Andrej Ferko Foto: TASR

Román je nekompromisnou kritikou nielen fašistických zverstiev, ale aj ľudského chameleónstva, schopnosti meniť od základu politické postoje tak, aby vynášali človeku zisk.

Bratislava 3. decembra (TASR) – Po cene literárnej kritiky Zlaté pero za román Najsmutnejší príbeh lásky si zaň Andrej Ferko nedávno prevzal aj hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) za literárnu tvorbu vydanú v minulom roku.

Podľa predsedu AOSS Igora Hochela je to príbeh o politickom a inom násilí, ktorý odkrýva zlo v jeho plnej nahote. Dej je o tých, čo prevracajú kabáty, keď z vinníkov v minulosti sa teraz stávajú hrdinovia a ctihodní občania.

"Hlavnú ženskú postavu, pani Grünovú, som objavil čítajúc dve knihy vtipov – nemeckú a poľskú. Zrazu som si uvedomil, že rozpoznávam jedinečnú ženskú postavu. Začal som hľadať ďalšie motívy a napokon mi tá postava ožila do poviedky Jedného sviežeho rána," pre TASR prezradil Ferko prvotnú inšpiráciu ku vzniku úspešnej knihy.

Už tá poviedka bola sľubná, pretože zaujala filmového producenta Patrika Paša, ktorý autora zoznámil so spisovateľom Petrom Jarošom a dramaturgičkou Inkou Martinovou, aby napísali scenár pre plánovaný film Najsmutnejší príbeh lásky. Prvá časť filmu vyšla knižne vo vydavateľstve Ikar a zachytáva neľahký život ľudí počas druhej svetovej vojny a po nej až do príchodu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Autor dejom načrtá otázku na zamyslenie - ako si človek otočil sám pre seba, proti sebe a na seba tú jedovatú mincu príležitostí zostať človekom či stať sa nečlovekom opojeným mocou.

Román je nekompromisnou kritikou nielen fašistických zverstiev, ale aj ľudského chameleónstva, schopnosti meniť od základu politické postoje tak, aby vynášali človeku zisk. Je o pokriveniach doby, ľudských charakterov, o ukrutnostiach na území Slovenska. Ferko so zmyslom pre grotesknosť až absurditu stvárňuje príbeh jednej nenaplnenej, priam zakázanej lásky mladej vdovy Grünovej s pánom Kohnom, manželom ochrnutej ženy a otcom mnohodetnej rodiny. Napísal úsmevný román zostavený zo židovských anekdot, no výsostne tragický a založený na historických faktoch. Ešte aj záhadne vyzerajúca titulná fotografia veľkého stromu medzi železničnými koľajnicami je skutočný dokument odfotený spisovateľom.

"Vo filme scenár pokračuje až do dnešných dní. Takže filmový podtitul je Román o zakázanej láske v grotesknom časopriestore strednej Európy počas troch vojen – druhej, studenej a privatizačnej. Zakázaná láska je najtradičnejší európsky sujet. Zakaždým sa tu objaví nejaká absurdita alebo neľudskosť a láska – autentický vzťah dvoch ľudí sa dostáva do siločiar tých veľkých dejín, ktoré sú často deštruktívne. Najsmutnejší príbeh lásky musím v dnešnej situácii vidieť ako protivojnové varovanie, keď sa vo svete zvojenieva," nabáda 57-ročný Ferko.

Zároveň pripomína, že nevie, kedy spomínaný film začnú nakrúcať. On tento román písal dlhšie (2001-2006) a neponáhľal sa s jeho vydaním. Vraj podľa skúsenosti musí byť trpezlivý. Ako napríklad s uvedením nakrútenej komédie Lúpež dejín, ktorá je v televíznom trezore od roku 1996. "Vtedy ju tam uložil riaditeľ STV Darmo. Na jeho stoličke sa už vystriedali viacerí, ale Lúpež dejín je stále v trezore a každý riaditeľ to zdôvodňuje inakšie," dodal držiteľ viacerých scenáristických cien za divadelné, filmové a televízne inscenácie i medzinárodných ocenení za vedu.