Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Na prvé zasadnutie parlamentu boli pozvaní aj dvaja rytieri z každého grófstva. Po prvý raz sa však na ňom zúčastnili dvaja mešťania z každej obce, ktorí v nej mali byť demokraticky zvolení.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 19. januára (TASR) – Anglický parlament, ktorého niektorí členovia boli demokraticky zvolení, zasadal po prvý raz pred 750 rokmi 20. januára 1265. Zvolal ho Simon de Montfort, gróf z Leicesteru.
V roku 1250 sa začali spory medzi anglickým kráľom Henrichom III. (1216-1272) so šľachtou, ktoré vyústili do ozbrojeného konfliktu. Šľachtici vedení grófom Simonom de Montfort najskôr v roku 1258 obmedzili kráľovské právomoci zmluvou (Provisions of Oxford), ktorá umožnila vznik určitej formy parlamentu. Schádzal sa trikrát ročne a riešil najmä ekonomické otázky (dane).
Spory s panovníkom sa však neskončili a v roku 1264 Montfortova armáda kráľa zajala. Montfortovým spojencom sa udalosti zdali príliš dramatické a situácia vyústila 14. decembra 1264 do zvolania parlamentu. Na zasadaní, ktoré sa začalo 20. januára 1265 v londýnskom Westminster Hall (rozpustené bolo 15. februára 1265), sa tak ako dovtedy zúčastnila šľachta a duchovenstvo. Pozvaní boli aj dvaja rytieri z každého grófstva. Po prvý raz sa však na ňom zúčastnili dvaja mešťania z každej obce (samosprávnej jednotky), ktorí v nej mali byť demokraticky zvolení.
Ešte v tom istom roku bol Montfort v boji zabitý. K jeho podobe parlamentu sa Anglicko po čase vrátilo. Od 14. storočia (o 100 rokov neskôr) mal anglický parlament už dve komory, hornú a dolnú. Ich členovia sedeli oddelene a aj členstvo získavali odlišným spôsobom – rodom alebo voľbou.
Moc vo vtedajšom Anglicku bola rozdelená medzi panovníka – kráľa a parlament. Parlament sa schádzal podľa zákona na jednom mieste, vo Westminster Hall, panovník so svojím dvorom však nemal v tom čase pevne stanovené pôsobisko. Ako sa uvádza v knihe Dějiny Británie (autor Kenneth O. Morgan a kol., v českom preklade vyšlo v roku 1999), v 13. storočí bolo hlavným sídlom vlády v mieri i počas vojny konské sedlo a hlavným mestom bola kráľovská hradská.
V roku 1250 sa začali spory medzi anglickým kráľom Henrichom III. (1216-1272) so šľachtou, ktoré vyústili do ozbrojeného konfliktu. Šľachtici vedení grófom Simonom de Montfort najskôr v roku 1258 obmedzili kráľovské právomoci zmluvou (Provisions of Oxford), ktorá umožnila vznik určitej formy parlamentu. Schádzal sa trikrát ročne a riešil najmä ekonomické otázky (dane).
Spory s panovníkom sa však neskončili a v roku 1264 Montfortova armáda kráľa zajala. Montfortovým spojencom sa udalosti zdali príliš dramatické a situácia vyústila 14. decembra 1264 do zvolania parlamentu. Na zasadaní, ktoré sa začalo 20. januára 1265 v londýnskom Westminster Hall (rozpustené bolo 15. februára 1265), sa tak ako dovtedy zúčastnila šľachta a duchovenstvo. Pozvaní boli aj dvaja rytieri z každého grófstva. Po prvý raz sa však na ňom zúčastnili dvaja mešťania z každej obce (samosprávnej jednotky), ktorí v nej mali byť demokraticky zvolení.
Ešte v tom istom roku bol Montfort v boji zabitý. K jeho podobe parlamentu sa Anglicko po čase vrátilo. Od 14. storočia (o 100 rokov neskôr) mal anglický parlament už dve komory, hornú a dolnú. Ich členovia sedeli oddelene a aj členstvo získavali odlišným spôsobom – rodom alebo voľbou.
Moc vo vtedajšom Anglicku bola rozdelená medzi panovníka – kráľa a parlament. Parlament sa schádzal podľa zákona na jednom mieste, vo Westminster Hall, panovník so svojím dvorom však nemal v tom čase pevne stanovené pôsobisko. Ako sa uvádza v knihe Dějiny Británie (autor Kenneth O. Morgan a kol., v českom preklade vyšlo v roku 1999), v 13. storočí bolo hlavným sídlom vlády v mieri i počas vojny konské sedlo a hlavným mestom bola kráľovská hradská.
