Bratislava/Miletín 7. novembra (TASR) – Básnik, prozaik, jazykovedec, historik a zapisovateľ ľudovej slovesnosti Karel Jaromír Erben patrí k výrazným osobnostiam českej literatúry. Pod vedením Karla Hynka Máchu sa v 19. storočí formovala generácia českého literárneho romantizmu, do ktorej sa svojou činnosťou zaradil aj Erben. Častou témou v jeho dielach je magické prepojenie človeka a prírody. V tvorbe vychádzal z ľudového odkazu, ktorý reprezentujú báje, rozprávky, povesti aj piesne. Podľa vzoru bratov Grimmovcov chcel z ľudových námetov vzkriesiť obraz prapôvodných mýtov a odhaliť tak hodnoty spoločnosti.

Od narodenia spisovateľa Karla Jaromíra Erbena uplynie v nedeľu 7. novembra 210 rokov.

Karel Jaromír Erben sa narodil 7. novembra 1811 v Miletíne na severe Čiech. Po ukončení gymnázia študoval v rokoch 1831 – 1837 právo a filozofiu v Prahe. Už v tomto období písal lyriku, epiku aj dramatické texty a na škole sa taktiež zoznámil s Františkom Palackým, s ktorým spravoval stavovský archív. Po ukončení štúdia pôsobil ako praktikant na súdoch, stal sa spolutvorcom českej právnej terminológie.

Ako člen jazykovej komisie pri Matici českej sa spolupodieľal na formovaní českého jazyka a jeho spisovnej podoby. V roku 1843 začal pracovať v Kráľovskej českej spoločnosti náuk a taktiež sa stal sekretárom dnešného Národného múzea. Vďaka svojej profesii cestoval po českom vidieku a spracovával archívne materiály.

V revolučných rokoch 1848-1849 bol spoluautorom manifestu, v ktorom slovanské národy vyjadrili túžbu po slobode a rovnoprávnosti, ako redaktor pôsobil v Pražských novinách. Archivárom mesta Prahy sa stal v roku 1851.

Od roku 1864 až do konca života pracoval ako vysoký úradník na pražskom magistráte.

Ako zberateľ ľudovej slovesnosti a autor rozprávok sa zameriaval na staré slovanské mýty. Stovky piesní obsahovala jeho zbierka Písně národní v Čechách (1841 – 1845). Ich súčasťou bol materiál, ktorý vysvetľoval reálie vidieckeho života ako napríklad slávnosti, zvyky či obrady. Prepracované a rozšírené vydanie tohto diela vyšlo roku 1864 s názvom Prostonárodní české písně a říkadla.

Vo svojej literárnej činnosti, ktorú ovplyvňovala ľudová tvorba, sa zaoberal napríklad problematikou viny a trestu, vzťahom medzi matkou a dieťaťom, vierou v spravodlivosť či bojom človeka s prírodou a nadprirodzenými silami. Erbenove verše sú zvukomalebné, na vyjadrenie večných ľudských konfliktov mu poslúžil aj žáner balady.

Medzi jeho najznámejšie dielo patrí zbierka baladických epických básní Kytice z pověstí národních, ktorá prvýkrát v ucelenej podobe vyšla v roku 1853. Pre zbierku je charakteristická osudovosť, voči ktorej je človek bezmocný. Erben do nej totiž vložil svoje presvedčenie, že celý svet a všetko ľudské konanie je odrazom mýtu, v ktorom vládne zákon neodvratného osudu. K dodnes známym baladám patria Polednice, Vodník, Svatební košile, Zlatý kolovrat, Dceřina kletba, Kytice či Věštkyně. Druhé vydanie z roku 1861 predstavuje rozšírenú verziu s názvom Kytice z básní Karla J. Erbena.

Tvorbou predstaviteľa romantizmu sa inšpiroval aj skladateľ Antonín Dvořák. Erbenovo dielo dostalo viackrát aj filmovú podobu. Režisér a kameraman František Antonín Brabec nakrútil v roku 2000 snímku Kytice ocenenú Českým levom.

Erben sa výraznou mierou zaslúžil aj o dokumentovanie českej histórie. Na podnet Palackého začal spracovávať Výtahy listin Čech a Moravy. Išlo o výpisky českých dejín od roku 600 do roku 1253. Tento historický dokument vyšiel v roku 1855. O desať rokov neskôr bol publikovaný súbor bájí, povestí a rozprávok pod názvom Sto prostonárodních pohádek a pověstí slovanských v nářečích původních.

Erben bol tiež aktívny ako prekladateľ, ovládal až 12 jazykov. Bol spoluautorom diela Slovník naučný (vychádzal v rokoch 1860–1874), ktoré je považované za prvú českú encyklopédiou.

Činorodý český literát zomrel 21. novembra 1870 v Prahe.



Zdroj: brno.rozhlas.cz, ceskatelevize.cz, svet-literatury.wz.cz/autori/erben.htm