< sekcia Kultúra

Autor divadelných a televíznych hier Ján Solovič má 85 rokov

Dramatik Ján Solovič. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Obľúbenosť Solovičových divadelných či televíznych hier z tohto obdobia súvisela aj s tým, že v nich dokázal aj napriek cenzúre vtedajšieho totalitného režimu upozorniť na problémy spoločnosti.

Pliešovce/Bratislava 8. marca (TASR) - Slovenská divadelná, rozhlasová a televízna tvorba druhej polovice 20. storočia je významne spätá aj s dramatikom a spisovateľom Jánom Solovičom. V piatok 8. marca bude mať autor mnohých divadelných a rozhlasových hier, ale aj televíznych scenárov 85 rokov.

Do histórie slovenského dramatického žánru sa Ján Solovič určite zapísal triptychom, ktorého spoločný názov je Občianska trilógia (1978). Triptych tvoria divadelné hry Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a hra Zlatý dážď (1976). Všetky tri hry sa postupne dočkali aj televízneho spracovania.

Zo Solovičovej scenáristickej tvorby pre televíziu ostali v pamäti mnohých divákov inscenácie ako Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a divácky úspešný a mnohokrát reprízovaný seriál Straty a nálezy z roku 1975.

Obľúbenosť Solovičových divadelných či televíznych hier z tohto obdobia súvisela aj s tým, že v nich dokázal aj napriek cenzúre vtedajšieho totalitného režimu upozorniť na problémy spoločnosti. Ich riešenia však ostali v hraniciach ideologických východísk doby spred roku 1989.

Ján Solovič sa narodil 8. marca 1934 v Pliešovciach. Maturoval v roku 1953 na gymnáziu vo Zvolene. Odbor divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1958. Od roku 1957 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave najprv ako dramaturg, potom ako umelecký šéf. V rokoch 1971-1983 bol vedúcim tajomníkom a od roku 1984-1989 aj predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1978 až do odchodu na dôchodok pôsobil ako docent televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU.

Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby sú dramatické žánre. Debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Koperníkovi Torunský génius. Ako vysokoškolák napísal dobovú družstevnícku agitku Posledná hrmavica (1955). Po nej nasledovali hry Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie draka (1958) a U nás taká obyčaj (1960). Humorné či tragikomické ladenie majú jeho ďalšie hry Strašne ošemetná situácia (1968), Žobrácke dobrodružstvo (1970), Veža nádeje (1972) a hra Pozor na anjelov (1978).

V rokoch 1974-1976 napísal Ján Solovič divadelné hry Meridián, Strieborný jaguár a Zlatý dážď, ktoré tvoria dramatický triptych s názvom Občianska trilógia. Triptych je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Cez príbeh hlavnej postavy železničného strojvodcu Tomáša Benedika, človeka veriaceho v ideály a odmietajúceho dobový protekcionizmus, odhalil dramatik mnohé negatívne stránky ľudskej či spoločenskej morálky vo vtedajšej socialistickej spoločnosti. Hlavný hrdina sa postupne dostáva nielen do konfliktu so spoločnosťou, ale aj s vlastnými synmi.

Po vážnych témach z triptychu sa Ján Solovič vrátil ku komédii v hre Kráľovná noci v kamennom mori (1983) a k historickej dráme v hre Zvon bez veže (1984), ktorá zobrazuje život učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. V nasledujúcej hre Príliš odvážny projekt (1987) sa opäť vrátil k problémom svojich súčasníkov.

Z rozhlasových hier boli uvádzané najmä Prešporská predohra (1955), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1965), Rekomando (1968).

Bohatá je aj Solovičova televízna tvorba. Napísal literárne scenáre k viacerým filmom a mnohé svoje hry adaptoval pre televíziu. Medzi najzaujímavejšie televízne hry určite patria Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a seriál Straty a nálezy z roku 1975, v ktorom ako protagonisti hlavných postáv vynikli Magda Vášáryová, Milan Kňažko či Juraj Kukura.

Pre deti vydal Ján Solovič v roku 1963 rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky a v roku 1964 zostavil zborník krátkych scénických útvarov z pôvodnej a prekladovej tvorby s názvom Zradná čapica.

Kniha Jána Soloviča Krvavý trón vyšla v roku 2002. Ide o historickú hru zo 17. storočia - z obdobia vlády Leopolda I. a prenasledovania protestantov v Uhorsku. Je tiež autorom komédie Maharadža z Royalu (2006) a v roku 2007 vyšla jeho autobiograficky štylizovaná kniha Moje radosti, v ktorej píše o svojej spolupráci s ochotníkmi. V publikácii sa nachádza aj úryvok scenára osemdielneho televízneho seriálu Fanatici o slovenských ochotníkoch.