
Pet Sounds je dielo, kritikou i mnohými hudobnými nadšencami označované ako výnimočné nielen v repertoári The Beach Boys, ale aj celkovo vo svojej epoche.
Autor TASR
Hawthorne 16. mája (TASR) - Diskografia The Beach Boys obsahuje v rozmedzí rokov 1962 - 2012 okrem iného 29 štúdiových albumov radového charakteru. Do roku 1965 ich vydali desať a Surfin´ U.S.A. i Summer Days (And Summer Nights!!) sa vyšplhali na druhé miesto amerického hudobného rebríčka. Jedenásta platňa s názvom Pet Sounds pred 60 rokmi z rastúcej popularity mierne vyťažila, ale vzhľadom na hlbší umelecký záber paradoxne trochu "poškodila" sebe i tým nasledujúcim.
Skupina 16. mája 1966 vydala kolekciu príjemných a precízne vyaranžovaných piesní, ktoré v ušiach nezneli "na prvú". Zvuk sa vyznačoval inovatívnym využitím štúdia ako nástroja v štýle dovtedy málo objavovaného orchestrálneho rocku či popu. Je to komplexné dielo, ktoré spočíva vo využití všetkých dostupných kreatívnych postupov - je psychedelické, pop-artové, ale poteší aj nezarytého milovníka jazzu. Album priniesol do modernej hudby presun pozornosti od singlov ku koncepčným LP ako umeleckým dielam. A piesne s introspektívnymi textami
„Milujem celý album Pet Sounds. V štúdiu som z neho vyťažil kopmlexnú víziu. Potom som si povedal, že som dokončil najlepší album, aký kedy môžem vytvoriť. Bol to duchovný album. Chcel som hudobne rásť, rozšíriť naše obzory a vytvoriť niečo, čo budú ľudia milovať — a podarilo sa mi to,“ povedal svojho času Brian Wilson, kapelník skupiny, hlavný autor albumu a jeho producent.
Album bol označovaný aj ako jeho sólový projekt. Ostatných spoluhráčov, vrátane dvoch Wilsonových bratov, čakali v štúdiu demonahrávky odlišné od ich očakávaní. Výhrady členov skupiny sa však netýkali hudobnej, ale textovej a aranžérskej stránky, obávali sa, že komplikovaný zvuk nebude možné kvalitne reprodukovať naživo. Nikto však nespochybňoval umeleckú stránku materiálu, skôr to boli námietky, či zodpovedá imidžu Beach Boys. Napokon si však všetci album obľúbili, hoci to bolo viac dielo lídra ako kapely.
Platňa vyšla v rámci diskografie skupiny, keďže všetci s Brianom Wilsonom na dotváraní kooperovali. Mike Love je navyše spoluautor troch piesní a spolu s Alom Jardineom sa výrazne na niektorých podieľali vokálmi, aj hlavnými. No a svetoznámy je obal platne, harmonické skupinové foto pri krmení "domácich miláčikov" - kôz.
Pet Sounds je dielo, kritikou i mnohými hudobnými nadšencami označované ako výnimočné nielen v repertoári The Beach Boys, ale aj celkovo vo svojej epoche. Nádych sviežosti a muzikálnej hodnoty nestráca ani s veľkým odstupom času. Inšpiráciu a uznanie tomuto albumu vyjadrila plejáda umelcov, medzi nimi veľmi výrazne napríklad David Bowie, Bruce Springsteen, členovia Talking Heads a bezprostredne ovplyvnil aj The Beatles, ktorí po vydaní Revolveru chystali v druhej polovici roka materiál na nahrávanie ich kultového počinu Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band.
Album otvára i zatvára singel - Wouldn´t It Be Nice a Caroline, No. Prvá pieseň zosobňuje rozsah "plážových chlapcov", teda ich surfer-rockovú polohu i zmysel pre hlbšiu kompozíciu a vnáša do platne základnú iskru. Záverečný song s podporou predchádzajúcej pozoruhodnej inštrumentálky Pet Sounds dodáva rozlúčkovú harmóniu.
Kolekcia nepozná slabé miesto, ale najvýraznejšie pôsobí uprostred, čísla 7-9 reprezentujú tri skladby, ktoré sú mimoriadne nápadité. Najhitovejšie sa prejavila anglická rebríčková dvojka a americká trojka Sloop John B.
Ďalšie dve piesne získali výnimočný štatút aj tým, že neskôr po nich siahali aj najoriginálnejší umelci. Svoje verzie God Only Knows nahrali Olivia Newton-John, David Bowie i Taylor Swift. O piesni sa v maximálnych superlatívoch vyjadrili Paul McCartney, Bee Gees i Hans Zimmer. Renomovaný magazín Rolling Stone vo svojom "občasníku" v roku 2004 zaradil God Only Knows na 25. miesto v jeho poradí najlepších piesní všetkých čias. Na hudobnú kritiku špecializovaný server Pitchfork označuje túto pieseň za najlepšiu v 60. rokoch minulého storočia.
Pieseň I Know There´s An Answer si zase vzali "do parády" Sonic Youth či The Levellers. A tiež Frank Black vo verzii Hang On To Your Ego), tento cover hrali nielen nezávislé rádiá, ale patril aj medzi piliere prvého a veľmi úspešného sólového albumu kapelníka charizmatických Pixies.
Na Pet Sounds sa The Beach Boy nebáli vniesť exotiku, ruchy bežného života, vplyvy klasickej hudby. Všetko to avantgardne kombinovali pomocou rockových inštrumentov, netradičných nástrojov a vrstvenými vokálnymi harmóniami. Úplne opustili tradičný formát rockového či popového telesa v prospech rozsiahlej štúdiovej produkcie. Nečudo, že v Spojených štátoch prijala verejnosť tento album spočiatku pomerne vlažne. Skôr si našiel obrovské uznanie britských kritikov a hudobníkov.
Platňa sa postupne dostala do širšieho povedomia ako ambiciózna a sofistikovaná produkcia, ktorá zároveň poskytuje príjemné poslucháčske zážitky. Jej význam rástol najmä po reedíciách, ktoré jej pomohli na popredné priečky v rebríčkoch najlepších albumov všetkých čias.
Zdroje: www.allmusic.com, www.pastemagazine.com, www.rollingstone.com, www.brianwilson.com
Skupina 16. mája 1966 vydala kolekciu príjemných a precízne vyaranžovaných piesní, ktoré v ušiach nezneli "na prvú". Zvuk sa vyznačoval inovatívnym využitím štúdia ako nástroja v štýle dovtedy málo objavovaného orchestrálneho rocku či popu. Je to komplexné dielo, ktoré spočíva vo využití všetkých dostupných kreatívnych postupov - je psychedelické, pop-artové, ale poteší aj nezarytého milovníka jazzu. Album priniesol do modernej hudby presun pozornosti od singlov ku koncepčným LP ako umeleckým dielam. A piesne s introspektívnymi textami
„Milujem celý album Pet Sounds. V štúdiu som z neho vyťažil kopmlexnú víziu. Potom som si povedal, že som dokončil najlepší album, aký kedy môžem vytvoriť. Bol to duchovný album. Chcel som hudobne rásť, rozšíriť naše obzory a vytvoriť niečo, čo budú ľudia milovať — a podarilo sa mi to,“ povedal svojho času Brian Wilson, kapelník skupiny, hlavný autor albumu a jeho producent.
Album bol označovaný aj ako jeho sólový projekt. Ostatných spoluhráčov, vrátane dvoch Wilsonových bratov, čakali v štúdiu demonahrávky odlišné od ich očakávaní. Výhrady členov skupiny sa však netýkali hudobnej, ale textovej a aranžérskej stránky, obávali sa, že komplikovaný zvuk nebude možné kvalitne reprodukovať naživo. Nikto však nespochybňoval umeleckú stránku materiálu, skôr to boli námietky, či zodpovedá imidžu Beach Boys. Napokon si však všetci album obľúbili, hoci to bolo viac dielo lídra ako kapely.
Platňa vyšla v rámci diskografie skupiny, keďže všetci s Brianom Wilsonom na dotváraní kooperovali. Mike Love je navyše spoluautor troch piesní a spolu s Alom Jardineom sa výrazne na niektorých podieľali vokálmi, aj hlavnými. No a svetoznámy je obal platne, harmonické skupinové foto pri krmení "domácich miláčikov" - kôz.
Pet Sounds je dielo, kritikou i mnohými hudobnými nadšencami označované ako výnimočné nielen v repertoári The Beach Boys, ale aj celkovo vo svojej epoche. Nádych sviežosti a muzikálnej hodnoty nestráca ani s veľkým odstupom času. Inšpiráciu a uznanie tomuto albumu vyjadrila plejáda umelcov, medzi nimi veľmi výrazne napríklad David Bowie, Bruce Springsteen, členovia Talking Heads a bezprostredne ovplyvnil aj The Beatles, ktorí po vydaní Revolveru chystali v druhej polovici roka materiál na nahrávanie ich kultového počinu Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band.
Album otvára i zatvára singel - Wouldn´t It Be Nice a Caroline, No. Prvá pieseň zosobňuje rozsah "plážových chlapcov", teda ich surfer-rockovú polohu i zmysel pre hlbšiu kompozíciu a vnáša do platne základnú iskru. Záverečný song s podporou predchádzajúcej pozoruhodnej inštrumentálky Pet Sounds dodáva rozlúčkovú harmóniu.
Kolekcia nepozná slabé miesto, ale najvýraznejšie pôsobí uprostred, čísla 7-9 reprezentujú tri skladby, ktoré sú mimoriadne nápadité. Najhitovejšie sa prejavila anglická rebríčková dvojka a americká trojka Sloop John B.
Ďalšie dve piesne získali výnimočný štatút aj tým, že neskôr po nich siahali aj najoriginálnejší umelci. Svoje verzie God Only Knows nahrali Olivia Newton-John, David Bowie i Taylor Swift. O piesni sa v maximálnych superlatívoch vyjadrili Paul McCartney, Bee Gees i Hans Zimmer. Renomovaný magazín Rolling Stone vo svojom "občasníku" v roku 2004 zaradil God Only Knows na 25. miesto v jeho poradí najlepších piesní všetkých čias. Na hudobnú kritiku špecializovaný server Pitchfork označuje túto pieseň za najlepšiu v 60. rokoch minulého storočia.
Pieseň I Know There´s An Answer si zase vzali "do parády" Sonic Youth či The Levellers. A tiež Frank Black vo verzii Hang On To Your Ego), tento cover hrali nielen nezávislé rádiá, ale patril aj medzi piliere prvého a veľmi úspešného sólového albumu kapelníka charizmatických Pixies.
Na Pet Sounds sa The Beach Boy nebáli vniesť exotiku, ruchy bežného života, vplyvy klasickej hudby. Všetko to avantgardne kombinovali pomocou rockových inštrumentov, netradičných nástrojov a vrstvenými vokálnymi harmóniami. Úplne opustili tradičný formát rockového či popového telesa v prospech rozsiahlej štúdiovej produkcie. Nečudo, že v Spojených štátoch prijala verejnosť tento album spočiatku pomerne vlažne. Skôr si našiel obrovské uznanie britských kritikov a hudobníkov.
Platňa sa postupne dostala do širšieho povedomia ako ambiciózna a sofistikovaná produkcia, ktorá zároveň poskytuje príjemné poslucháčske zážitky. Jej význam rástol najmä po reedíciách, ktoré jej pomohli na popredné priečky v rebríčkoch najlepších albumov všetkých čias.
Zdroje: www.allmusic.com, www.pastemagazine.com, www.rollingstone.com, www.brianwilson.com




