Hostie/Bratislava 22. apríla (TASR) - Slovenský spisovateľ, chatár, nosič a horolezec pôsobiaci vo Vysokých Tatrách Belo Kapolka je autorom kníh ako napríklad Kanadské smreky, Strecha, Chodníky bez značiek alebo Sivá hmla kryje sýteho sysľa. Narodil sa v obci Hostie a v stredu 22. apríla by sa dožil už 80 rokov.

Osobnosť Bela Kapolku charakterizuje originalita názorov, nebojácnosť hovoriť pravdu spolu s nechuťou k vzletným rečiam. Pečať originálnej osobnosti nesie aj jeho publicistická tvorba, aktuálne úvahy a eseje. Do slovenskej literatúry vstúpil knižne v roku 1967 prvotinou Kanadské smreky (1967), za ktorú získal o rok neskôr Cenu Ivana Krasku.

Svetlo sveta uzrel Belo Kapolka, vlastným menom Vojtech Kapolka, na hornom Požitaví v podhorskej dedinke Hostie 22. apríla 1935. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, maturoval v Brne a tam bol krátko poslucháčom Vojenskej technickej akadémie Antonína Zápotockého. Chcel sa stať leteckým konštruktérom. Vojenský režim však dlho nevydržal.

Vystriedal viacero zamestnaní až sa stal vysokohorským nosičom. Učarovali mu Vysoké Tatry, kde žil a literárne tvoril od roku 1958 až do svojej tragickej smrti pri Hrebienku 18. apríla 1994. Bol chatárom na Chate pod Rysmi, Zbojníckej chate a na Téryho chate.

Väčšina jeho literárnej tvorby sa viaže na prácu a život v horách, na všedné i mimoriadne situácie v tomto prostredí. Písal o spletitých medziľudských vzťahoch, kládol dôraz na etické hodnoty v stretoch čestných a prospechárskych ľudí. Veľa písal o situácii vo Vysokých Tatrách, o zladení ochranárskych opatrení v národnom parku s plnohodnotným pobytom človeka v prírode. Knižne vyšli Kapolkovi súbory poviedok, novely ako tituly Strecha (1968, 1985), Chodníky bez značiek (1974).

Medzigeneračným pomerom rodičov a detí sa zaoberal v chlapčenskej novele Sivá hmla kryje sýteho sysľa (1978). Pre deti a mládež napísal emotívne ladený román Mesiac nad prostredným hrotom (1984) o vzťahu chlapca a psa na Téryho chate. V roku 1989 ho sfilmovali ako šesťdielny televízny seriál s názvom Chlapec a pes.

Aby spomienka na Bela Kapolku zostala vo Vysokých Tatrách stále živá, pomenovali po ňom chodník z Hrebienka na Téryho chatu. Volá sa Kapolkov chodník a toto je súčasne i názov výberu z Kapolkových nepublikovaných esejí, úvah a aktuálnych publikovaných materiálov, zostaveného a vydaného posmrtne v roku 1995. V roku 1997 spísal Ján Čomaj príbeh jeho života až po predčasnú smrť s názvom Kruté osudy.

Belo Kapolka zomrel 18. apríla 1994 nečakane krátko pred svojimi 59. narodeninami.