Bratislava 16. januára (TASR) - Tém spoluzávislosti a rodinnej traumy sa dotýka česko-slovenský dokument Keby sa holuby premenili na zlato. Hlboko osobný debut Pepy Lubojacki nakrútený čiastočne na iPhone, v ktorom autorka počas piatich rokov sleduje svojho brata a dvoch bratrancov žijúcich bez domova a so závislosťou, uvedie v svetovej premiére 76. ročník medzinárodného filmového festivalu Berlinale (12. - 22. 2.). Premietne ho v sekcii Forum zameranej na progresívne autorské filmy. TASR o tom informovala distribučná spoločnosť Film Expanded.

Film podľa nej vyzýva na väčšiu empatiu a porozumenie. Tvorcovia veria, že môže byť inšpiráciou pre ľudí, ktorí čelia podobným problémom. „Ide o výrazne osobné autorské dielo balansujúce na pomedzí médií,“ poznamenáva distribučná spoločnosť.

„Viac ráz, než by som si želala, som zažila, ako sa svet pozerá na ľudí so závislosťou a na tých, ktorí žijú bez domova. Tá izolácia, pohŕdanie a nezáujem pochopiť bolí. Preto som sa rozhodla rozprávať náš príbeh,“ hovorí Pepa Lubojacki, scenáristka a dokumentaristka, absolventka pražskej FAMU. Jej film podčiarkuje, že závislosť nevzniká sama od seba ani ako osobné zlyhanie, ale vyrastá zo vzťahov a z prostredia poznačených pretrvávajúcou stigmou, nedostatkom porozumenia, podpory a absenciou trauma-informovaného prístupu.

„Náš film skúma snahy pomôcť blízkemu človeku, ktorý žije so závislosťou, a aká nesmierne vyčerpávajúca a sebadeštruktívna môže byť takáto cesta, ak jej chýbajú zdravé hranice. Nedokázala som zachrániť svojho otca, ale rozhodla som sa pokúsiť zachrániť svojho staršieho brata. Čo však vlastne znamená niekoho zachrániť - a je to vôbec možné bez toho, aby človek neobetoval vlastné duševné zdravie a život?” pýta sa Lubojacki, ktorá na filme pracovala viac ako sedem rokov.

„Z pohľadu súčasnej psychológie a psychiatrie považujeme za dôležité ukázať, že každý príbeh závislosti či života bez domova je iný, s odlišnými príčinami aj možnými východiskami. Práve táto rozmanitosť nám pomáha narúšať stereotypy a posilňovať empatiu,” približujú producentky Klára Mamojková a Wanda Kaprálová.

Slovenský koproducent Matej Sotník považuje debut Pepy Lubojacki za formálne svieže, emocionálne prenikavé a spoločensky extrémne dôležité dielo. „Tešíme sa, že slovenským príspevkom doň je hudba a zvukový dizajn Adama Mateja, ako aj dramaturgia Viery Čákanyovej, v sekcii Forum na Berlinale už dobre známej,” dodáva Sotník, kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded, ktorá „formálne hravý film“ kombinujúci denníkové zábery so štylizovanými spomienkami, s fotografiami animovanými pomocou AI a grafickými intervenciami prinesie do slovenských kín.