Mier, ktorým sa Rusko snažilo vzdať sa účasti v prvej svetovej vojne, bol neskôr anulovaný. Moskva bola po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii nestabilná a vyčerpaná.
Autor TASR
Brest/Bratislava 2. marca (TASR) - V meste Brest-Litevsk v Poľsku (dnes Brest v Bielorusku) bol pred 95 rokmi 3. marca 1918 uzavretý mier (tzv. Brestlitovský mier) medzi Ruskom a mocnosťami Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom a Tureckom.
Prvá svetová vojna trvala v rokoch 1914 až 1918. Vo vojnovom konflikte vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami združenými v dvoch blokoch: Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Anglicko, Francúzsko a Rusko). Za bezprostrednú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie vo vnútri Európy.
Bojovalo sa na viacerých frontoch, jedným z nich bol východný front, ktorý ruskú stranu veľmi vyčerpával.
V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier. Na výzvu zareagovali iba Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda podpísala Brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Tým východný front prestal existovať. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko mohlo presunúť svoje sily na západný front, kde sa odohrali rozhodujúce bitky prvej svetovej vojny.
Brestlitovský mier pomohol boľševikom získať čas na to, aby boli schopní udržať výsledky revolúcie. Skončil síce vojnové utrpenie, Rusko však prišlo o rozsiahle územia. Zmluva zaviazala boľševikov rozpustiť a neobnoviť ruskú armádu a prepustiť vojnových zajatcov, z ktorých sa formovali napríklad československé légie. Lenin neskôr označil Brestlitovský mier za hanebnú zmluvu a v novembri 1918 došlo k jej anulovaniu.
O západných hraniciach Ruska sa rozhodlo na mierovej konferencii vo francúzskom Paríži.
Prvá svetová vojna trvala v rokoch 1914 až 1918. Vo vojnovom konflikte vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami združenými v dvoch blokoch: Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Anglicko, Francúzsko a Rusko). Za bezprostrednú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie vo vnútri Európy.
Bojovalo sa na viacerých frontoch, jedným z nich bol východný front, ktorý ruskú stranu veľmi vyčerpával.
V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier. Na výzvu zareagovali iba Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda podpísala Brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Tým východný front prestal existovať. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko mohlo presunúť svoje sily na západný front, kde sa odohrali rozhodujúce bitky prvej svetovej vojny.
Brestlitovský mier pomohol boľševikom získať čas na to, aby boli schopní udržať výsledky revolúcie. Skončil síce vojnové utrpenie, Rusko však prišlo o rozsiahle územia. Zmluva zaviazala boľševikov rozpustiť a neobnoviť ruskú armádu a prepustiť vojnových zajatcov, z ktorých sa formovali napríklad československé légie. Lenin neskôr označil Brestlitovský mier za hanebnú zmluvu a v novembri 1918 došlo k jej anulovaniu.
O západných hraniciach Ruska sa rozhodlo na mierovej konferencii vo francúzskom Paríži.