Viedeň/Bratislava 15. decembra (TASR) – Maliar, grafik, dizajnér a architekt Friedensreich Hundertwasser navrhoval nezvyčajné stavby a obytné komplexy, ktoré pútali pozornosť svetovej verejnosti predovšetkým svojimi originálnymi terasami, cibuľovitými vežami, farebnosťou, hrboľatými podlahami a šikmými oknami. V sobotu 15. decembra uplynie 90 rokov od narodenia originálneho rakúskeho umelca.

Na základe Hundertwasserových projektov sa realizovali najmä stavby vo Viedni - Kunst Haus Wien, benzínka Agip, spaľovňa odpadkov HBW Spittelau, alebo známy obytný dom nazvaný podľa svojho architekta - Hundertwasserhaus.       

Vlastným menom Friedrich Stowasser sa narodil vo Viedni 15. decembra 1928. Svoju umeleckú dráhu začínal ako maliar. V roku 1948 sa prihlásil na Viedenskú akadémiu výtvarných umení, ktorú po troch mesiacoch opustil. Prijal umelecké meno Hundertwasser a začal cestovať po svete. Pobyty v Taliansku, Francúzsku, Tunisku, Maroku či Japonsku ovplyvnili jeho umelecké smerovanie.

Na konci 40. rokov 20. storočia začal tvoriť abstraktné diela s odmietnutím rovných línií. Vytvoril špecifický obrazový jazyk nadväzujúci na dekorativizmus secesie a na diela Gustava Klimta a Egona Schieleho. Tvorbu odvážneho architekta charakterizoval permanentný záujem o prírodu a život v harmónii s ňou. Svojimi projektmi ignoroval všetky architektonické princípy. Do svojich architektonických diel rád včleňoval stromy a zeleň.

"Je potrebné dodať sterilným bunkrom sociálnej výstavby pleseň na hladké steny a mach do pravouhlých rohov, aby sa do domu dostal život," hlásal umelec.

Za svoju druhú vlasť si Hundertwasser vybral Nový Zéland. V roku 1974 v blízkosti nenápadnej dediny Kawakawa kúpil farmu. Obyvatelia dediny sa vďaka susedovi - výstrednému umelcovi - môžu pýšiť raritou. Ich verejné toalety sú totiž jeho dielom. Miesto v Kawakawe, kde aj kráľ chodí pešo, nesie typické črty Hundertwasserovej práce. Je poznačené jeho fantáziou a prevracaním princípov naruby - zakrivené steny, okná z črepín fliaš, pestré stĺpy, čo nič nepodopierajú, trávou porastená strecha. Netradičná atrakcia priťahuje pohľady cudzincov.

V roku 1984 sa zúčastnil týždňového zimného pobytu v Hainburgu, ktorý zorganizovali občania na protest proti výstavbe priehrady na Dunaji a za záchranu pôvodných lužných lesov v tejto oblasti. Hundertwasser navrhol pre občiansku aktivitu plagát Hainburg - Die freie Natur ist unsere Freiheit (Hainburg – slobodná príroda je naša voľnosť) a na protest roztrhal aj štátnu cenu, ktorou bol poctený. Rakúska vláda od zámeru ustúpila.

Posledným dielom Hunertwassera je priam rozprávková budova v nemeckom Magdeburgu. Už pri jej projektovaní povedal, že pôjde o jeho "najkrajšiu a najlepšiu stavbu, tradičnú a trochu prísnu, ale so svojimi strešnými vežičkami progresívnu".

Umelec je autorom viacerých manifestov, angažoval sa v ekologických hnutiach, navrhoval plagáty a známky. Venoval sa aj dizajnu praktických vecí ako sú hodinky, telefónne karty alebo žetóny pre kasína. Pôsobil aj na viedenskej aj hamburskej Akadémii výtvarných umení.

Architekt Friedensreich Hundertwasser, ktorý sa snažil rozmýšľať a konať ekologicky, zomrel 19. februára 2000 na infarkt vo veku 71 rokov. Stalo sa to na palube lode Queen Elizabeth II. počas cesty z Nového Zélandu do Rakúska. Výtvarníka podľa jeho priania pochovali v obľúbenej Záhrade šťastnej smrti na Novom Zélande zabaleného iba v plátne do plytkého hrobu. Do zeminy hrobu zasadili strom, ktorému jeho telo dodáva živiny. Architektov hrob nie je prístupný verejnosti.

Ružovú budovu kontroverzného výtvarníka v Magdeburgu slávnostne otvorili až v septembri 2005. Stalo sa tak päť rokov po jeho smrti. Rozprávkovú stavbu zdobia keramické stĺpy a jej súčastou je aj vnútorný dvor. Vovnútri je 55 bytov, 18 kancelárií a 18 obchodov. Každý byt má svoju vlastnú zelenú plochu, a to na balkóne alebo na terase. Strechu pokrýva zelený trávnik, interiér a exteriér bytového komplexu osviežujú vysadené stromy, kríky a pestrofarebné kvety.