Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Mazalán pri písaní hry pracoval s autentickým textom rozhovorov a príbehov z dokumentárnych filmov a kníh o živote ľudí s PAS.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) - Tému života ľudí s poruchou autistického spektra (PAS) prináša v novej inscenácii Etudy Činohra Slovenského národného divadla (SND). Pôvodnú hru Petra Mazalána a Lucie Mihálovej, ktorá divákov dostane do sveta jednej rodiny, staršieho manželského páru, a do ich života s dospelým autistickým synom, predstavili tvorcovia a herci na štvrtkovej tlačovej konferencii v Modrom salóne, kde sa premiéra uskutoční 17. januára.
„Tému autizmu žijem, nevnímam ju pasívne bez skúseností v rodine,“ uviedol Mazalán, ktorý je tiež režisérom i scénografom nového titulu. Vyštudovaný operný spevák a architekt sa téme života s autizmom venuje dlhodobo, má autistického synovca a považuje za veľmi dôležité, že sa život ľudí s PAS dostáva okrem filmového spracovania a televíznych relácií aj na divadelné dosky.
Mazalán pri písaní hry pracoval s autentickým textom rozhovorov a príbehov z dokumentárnych filmov a kníh o živote ľudí s PAS. Chcel, aby vzniklo dramatické dielo, ktoré je skutočným záznamom rodičov, pre ktorých sa stal život opatrovateľským povolaním. Spoluautorkou hry je Lucia Mihálová, ktorá vychádzala z osobnej skúsenosti s autistickým synom. Inscenácia Etudy podľa jej slov zobrazuje najbežnejšiu slovenskú realitu. Na rozdiel od filmových či literárnych diel, v ktorých sú autisti „romantizovaní“, vykresľovaní ako nadprirodzené bytostí s vlastným svetom, v niečom výnimoční a geniálni.
„Ukazujeme príbeh rodiny so všetkým starosťami, ktoré si so sebou nesie, pretože systém ako je na Slovensku momentálne nastavený, vôbec nie je funkčný pre integráciu alebo inklúziu ľudí autistického spektra do spoločnosti. A to je jedna z vecí, ktorú musí rodič riešiť dennodenne celý život,“ poznamenala Mihálová. Podčiarkla, že svojho autistického syna vníma ako veľký dar. „Veľmi veľa vecí som sa naučila vďaka nemu vnímať úplne inak, alebo sa zamýšľať nad mnohými aspektmi fungovania sveta a človeka v ňom, na ktoré by som ináč vôbec v živote neprišla, keby som nebola konfrontovaná s fascinujúcou mysľou, ako majú autisti,“ dodala.
Jednou z inšpirácií k vzniku hry bola i kniha rozhovorov Jozefa Bednára Nezlomní. Juraj Loj priznal, že v príprave na stvárnenie autistického Adama si popri rozhovoroch s autormi hry prečítal aj knihy Martina Selnera Autismus Chardonnay. Začal sa tiež zaoberať pohybom ľudí s PAS. „Aj keď títo ľudia na spektre možno nerozprávajú, alebo nevedia sa vyjadriť, telo im do spoločnosti vysiela signály, len sa ich treba naučiť čítať,“ dodal Loj.
Spolu s ním si v hre, ktorá sa zaoberá aj otázkami, aká je perspektíva budúcnosti pre dieťa s autizmom, keď jeho rodiča už nebudú, ďalej hrajú Jana Oľhová a František Kovár. Inscenácia je prepojená so živou a klasickou hudbou v podaní klaviristu Petra Pažického. Kostýmy navrhla Katarína Holková.
„Tému autizmu žijem, nevnímam ju pasívne bez skúseností v rodine,“ uviedol Mazalán, ktorý je tiež režisérom i scénografom nového titulu. Vyštudovaný operný spevák a architekt sa téme života s autizmom venuje dlhodobo, má autistického synovca a považuje za veľmi dôležité, že sa život ľudí s PAS dostáva okrem filmového spracovania a televíznych relácií aj na divadelné dosky.
Mazalán pri písaní hry pracoval s autentickým textom rozhovorov a príbehov z dokumentárnych filmov a kníh o živote ľudí s PAS. Chcel, aby vzniklo dramatické dielo, ktoré je skutočným záznamom rodičov, pre ktorých sa stal život opatrovateľským povolaním. Spoluautorkou hry je Lucia Mihálová, ktorá vychádzala z osobnej skúsenosti s autistickým synom. Inscenácia Etudy podľa jej slov zobrazuje najbežnejšiu slovenskú realitu. Na rozdiel od filmových či literárnych diel, v ktorých sú autisti „romantizovaní“, vykresľovaní ako nadprirodzené bytostí s vlastným svetom, v niečom výnimoční a geniálni.
„Ukazujeme príbeh rodiny so všetkým starosťami, ktoré si so sebou nesie, pretože systém ako je na Slovensku momentálne nastavený, vôbec nie je funkčný pre integráciu alebo inklúziu ľudí autistického spektra do spoločnosti. A to je jedna z vecí, ktorú musí rodič riešiť dennodenne celý život,“ poznamenala Mihálová. Podčiarkla, že svojho autistického syna vníma ako veľký dar. „Veľmi veľa vecí som sa naučila vďaka nemu vnímať úplne inak, alebo sa zamýšľať nad mnohými aspektmi fungovania sveta a človeka v ňom, na ktoré by som ináč vôbec v živote neprišla, keby som nebola konfrontovaná s fascinujúcou mysľou, ako majú autisti,“ dodala.
Jednou z inšpirácií k vzniku hry bola i kniha rozhovorov Jozefa Bednára Nezlomní. Juraj Loj priznal, že v príprave na stvárnenie autistického Adama si popri rozhovoroch s autormi hry prečítal aj knihy Martina Selnera Autismus Chardonnay. Začal sa tiež zaoberať pohybom ľudí s PAS. „Aj keď títo ľudia na spektre možno nerozprávajú, alebo nevedia sa vyjadriť, telo im do spoločnosti vysiela signály, len sa ich treba naučiť čítať,“ dodal Loj.
Spolu s ním si v hre, ktorá sa zaoberá aj otázkami, aká je perspektíva budúcnosti pre dieťa s autizmom, keď jeho rodiča už nebudú, ďalej hrajú Jana Oľhová a František Kovár. Inscenácia je prepojená so živou a klasickou hudbou v podaní klaviristu Petra Pažického. Kostýmy navrhla Katarína Holková.
