Quantcast
< sekcia Kultúra

Bienále plastiky malého formátu 2022: Diela sú v Záhorskej galérii

Na archívnej snímke neskorobarokový kaštieľ v Senici, k torom sídli Záhorská galéria. Foto: TASR - Milan Soukup

Z jedenástich zúčastnených autorov niektorí vystavujú opakovane, niektorí sa vrátili po rokoch. Prevláda mladšia stredná generácia a diela, ktoré boli vytvorené v posledných dvoch - troch rokoch.

Senica 25. septembra (TASR) - Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici bude do 20. novembra miestom prezentácie diel 7. ročníka Bienále plastiky malého formátu 2022. Nesie názov Socha / Hmota / Vedomie a pred Senicou si výstavu mohli pozrieť aj v Oščadnici a Levoči. Informoval o tom kurátor Roman Popelár.

"Aktuálny ročník prebieha v kontexte dozvukov pandémie. Má menej vystavujúcich, ide takmer výlučne o domácich autorov. Názov symbolizuje stíšenie a opätovné ponorenie sa do podstaty komorného sochárstva – k témam, ktoré rezonujú v druhej dekáde 21. storočia," uviedol Popelár. Z jedenástich zúčastnených autorov niektorí vystavujú opakovane, niektorí sa vrátili po rokoch. Prevláda mladšia stredná generácia a diela, ktoré boli vytvorené v posledných dvoch - troch rokoch. Svoje plastiky poskytli Ján Hrčka, Katarína Kissoczy, Patrik Kovačovský, Bohuš Kubinský, Róbert Makar, Róbert Szittay, Iveta Tomanová, Miroslav Trubač, Ján Zelinka a Miroslav Žáčok a Helena Lukášová z Česka.

Idea založiť na Slovensku bienále tohto typu vznikla v roku 2005. Pri zrode stáli sochár Jozef Jankovič, historička umenia Ľuba Belohradská a ako koordinátorka projektu Viera Moravčíková. V čase vzniku sa cielene viazalo k mestu Pezinok, pôvodný názov znel Bienále plastiky malého formátu Pezinok. "Pointou bolo, že aj v menších mestách malých krajín môže vzniknúť významné podujatie s medzinárodným dosahom," uviedol kurátor výstavy. Od roku 2007 sa podujatia ujala Ľuba Belohradská, od roku 2013 je bienále medzinárodné a výstavy sú prezentované širokému publiku vo viacerých slovenských galériách, a to vrátane Bratislavy.

Bienále nepredstavuje podľa Popelára ucelenú výpoveď o stave komorného sochárstva na Slovensku. "Nešlo nám o to, urobiť salón. Skôr pokúsiť sa prostredníctvom kurátorského výberu na báze viacerých prezentovaných exponátov nazrieť do rozmýšľania aspoň niekoľkých," doplnil.

Výstava v Záhorskej galérii je oproti prvým dvom miestam konania rozšírená o šesť nových exponátov.