Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Je to ešte detská hračka, ikona popkultúry, alebo už len osobný výtvarný symbol?
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky predstavuje významné artefakty zo zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG). Tento týždeň je to akryl na plátne s názvom „Cloned Friend“ od Ivana Csudaia.
DIELO TÝŽDŇA: Ivan Csudai, „Cloned Friend“
Je to ešte detská hračka, ikona popkultúry, alebo už len osobný výtvarný symbol?
Ivan Csudai rád rozmýšľa a tvorí v cykloch a veľkých sériách. Azda aj preto, že sa z neho postupom času stal maliar - prieskumník, ktorý si potrebuje na jednotlivé časti, akési maliarske atómy, rozanalyzovať (a potom aj znovu zložiť) zmysel svojho maľovania. Aj preto, aby objavil a našiel ďalšie cesty. Tak ako v prípade maliarskeho cyklu Evolution.
Dielo Cloned Friend (2003) patrí do cyklu Evolúcia (2003 – 2004), v ktorom sa Ivan Csudai sústredil na skúmanie samotných možností maľby. Namiesto rozprávania príbehov alebo zobrazovania reality obracia pozornosť k tomu, z čoho je obraz vytvorený a ako funguje jeho vizuálny jazyk. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj náhoda, ktorá sa stáva prirodzenou súčasťou tvorivého procesu.
Výrazným znakom tvorby autora je práca s detailom. Maliarske fragmenty zväčšuje do takej miery, že sa z nich stávajú samostatné kompozície. To, čo by pri bežnom pohľade zostalo takmer neviditeľné, sa premieňa na hlavný motív obrazu. Divák tak osciluje medzi vnímaním celku a detailu, medzi rozpoznateľným motívom a abstraktnou štruktúrou.
Premenou prechádzajú aj známe motívy z Csudaiovej tvorby. Postava Teddyho, ktorá sa v jeho obrazoch objavuje opakovane, postupne stráca jednoznačný význam. Autor ju s nadhľadom označuje ako „medveď = väčšia myš“, čím naznačuje jej pohyb medzi detskou hračkou, ikonou populárnej kultúry a osobným výtvarným symbolom. Motívy sa stávajú otvorenejšími a ponechávajú väčší priestor na vlastnú interpretáciu.
Rovnako neurčité je aj prostredie, v ktorom sa tieto postavy objavujú. Konkrétny priestor ustupuje abstraktnej maliarskej hmote, ktorá pôsobí ako živý organizmus v neustálej premene. Evolúcia, na ktorú odkazuje názov cyklu, sa preto neodohráva v zobrazenom svete, ale predovšetkým v samotnom obraze – v jeho forme, štruktúre a spôsobe, akým mení naše vnímanie.
DIELO TÝŽDŇA: Ivan Csudai, „Cloned Friend“
Je to ešte detská hračka, ikona popkultúry, alebo už len osobný výtvarný symbol?
Ivan Csudai rád rozmýšľa a tvorí v cykloch a veľkých sériách. Azda aj preto, že sa z neho postupom času stal maliar - prieskumník, ktorý si potrebuje na jednotlivé časti, akési maliarske atómy, rozanalyzovať (a potom aj znovu zložiť) zmysel svojho maľovania. Aj preto, aby objavil a našiel ďalšie cesty. Tak ako v prípade maliarskeho cyklu Evolution.
Dielo Cloned Friend (2003) patrí do cyklu Evolúcia (2003 – 2004), v ktorom sa Ivan Csudai sústredil na skúmanie samotných možností maľby. Namiesto rozprávania príbehov alebo zobrazovania reality obracia pozornosť k tomu, z čoho je obraz vytvorený a ako funguje jeho vizuálny jazyk. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj náhoda, ktorá sa stáva prirodzenou súčasťou tvorivého procesu.
Výrazným znakom tvorby autora je práca s detailom. Maliarske fragmenty zväčšuje do takej miery, že sa z nich stávajú samostatné kompozície. To, čo by pri bežnom pohľade zostalo takmer neviditeľné, sa premieňa na hlavný motív obrazu. Divák tak osciluje medzi vnímaním celku a detailu, medzi rozpoznateľným motívom a abstraktnou štruktúrou.
Premenou prechádzajú aj známe motívy z Csudaiovej tvorby. Postava Teddyho, ktorá sa v jeho obrazoch objavuje opakovane, postupne stráca jednoznačný význam. Autor ju s nadhľadom označuje ako „medveď = väčšia myš“, čím naznačuje jej pohyb medzi detskou hračkou, ikonou populárnej kultúry a osobným výtvarným symbolom. Motívy sa stávajú otvorenejšími a ponechávajú väčší priestor na vlastnú interpretáciu.
Rovnako neurčité je aj prostredie, v ktorom sa tieto postavy objavujú. Konkrétny priestor ustupuje abstraktnej maliarskej hmote, ktorá pôsobí ako živý organizmus v neustálej premene. Evolúcia, na ktorú odkazuje názov cyklu, sa preto neodohráva v zobrazenom svete, ale predovšetkým v samotnom obraze – v jeho forme, štruktúre a spôsobe, akým mení naše vnímanie.
