Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Divákov zoberie do rodiny Bessemionovovcov, rodiny, v ktorej by nechcel žiť nikto, a predsa sa v jej členoch mnohí spoznajú.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Divadlo Lab Vysokej školy múzických umení v Bratislave uvádza v piatok druhú premiéru inscenácie Všade dobre, doma najlepšie. „Generačnú tragikomédiu o rodine, ktorá sa bojí zmeny viac než vlastného nešťastia.“ V inscenácii v réžii Pavla Viechu účinkujú študenti prvého ročníka magisterského stupňa štúdia herectva Divadelnej fakulty VŠMU. Predstavenie vzniklo podľa hry Meštiaci od Maxima Gorkého.
Divákov zoberie do rodiny Bessemionovovcov, rodiny, v ktorej by nechcel žiť nikto, a predsa sa v jej členoch mnohí spoznajú. Inscenačný tím ďalej dodáva, že ide o rodinu, ktorá si nedostatok drámy v živote vyvažuje drámou v obývačke. Hoci sa v tomto rodinnom „hniezdočku“ s mierne „dusivou“ atmosférou každému zle dýcha, radšej sa zadusia, než by mali otvoriť okno.
„Dejiny ľudskej práce a tvorivosti sú oveľa zaujímavejšie ako dejiny človeka - človek zomiera, nedožije sa ani sto rokov, ale výsledok jeho práce prežije stáročia,“ cituje inscenačný tím slová ruského spisovateľa Maxima Gorkého, ktorého tragikomédia Meštiaci už viac ako sto rokov rozpráva na javiskách príbeh vychádzajúci z pozorovania života. V inscenačnej úprave pod názvom Všade dobre, doma najlepšie sa prihovára aj divákom Divadla Lab.
„Inscenácia je ponorom do rodiny, ktorá spolu žije, no nedokáže spolu hovoriť. Láska rodičov sa mení na nárok a citové vydieranie, konflikty sa vracajú v stále rovnakých cykloch a slová sa opakujú tak dlho, až strácajú význam,“ vysvetľujú tvorcovia inscenácie. Dodávajú, že každý z členov domácnosti túži po inom živote, no nikto nemá silu ho skutočne začať. Tatiana je unavená skôr, než stihla žiť, Peter odkladá vlastnú existenciu na čas „po doštudovaní“ a Nil svojou činorodosťou narúša krehkú rovnováhu domu. Rodičia sa držia poriadku, ktorý im dáva zmysel, pretože bez neho by sa rozpadol aj ich svet. „Tragikomickosť tejto situácie spočíva v tom, že všetci majú svojím spôsobom pravdu - a práve preto sa nedokážu stretnúť,“ dodáva Divadlo Lab k novému predstaveniu.
„Gorkij v tejto hre pomenoval spoločnosť uviaznutú medzi dvoma svetmi - medzi tým, ktorý sa rozpadá, a tým, ktorý sa ešte len rodí - a tento konflikt sa odohráva v intímnom priestore obývačky Bessemionovovcov. V priestore, kde sa žije vedľa seba, ale nie spolu,“ približuje inscenáciu Pavol Viecha, ktorý sa ujal réžie aj úpravy textu.
Divákov zoberie do rodiny Bessemionovovcov, rodiny, v ktorej by nechcel žiť nikto, a predsa sa v jej členoch mnohí spoznajú. Inscenačný tím ďalej dodáva, že ide o rodinu, ktorá si nedostatok drámy v živote vyvažuje drámou v obývačke. Hoci sa v tomto rodinnom „hniezdočku“ s mierne „dusivou“ atmosférou každému zle dýcha, radšej sa zadusia, než by mali otvoriť okno.
„Dejiny ľudskej práce a tvorivosti sú oveľa zaujímavejšie ako dejiny človeka - človek zomiera, nedožije sa ani sto rokov, ale výsledok jeho práce prežije stáročia,“ cituje inscenačný tím slová ruského spisovateľa Maxima Gorkého, ktorého tragikomédia Meštiaci už viac ako sto rokov rozpráva na javiskách príbeh vychádzajúci z pozorovania života. V inscenačnej úprave pod názvom Všade dobre, doma najlepšie sa prihovára aj divákom Divadla Lab.
„Inscenácia je ponorom do rodiny, ktorá spolu žije, no nedokáže spolu hovoriť. Láska rodičov sa mení na nárok a citové vydieranie, konflikty sa vracajú v stále rovnakých cykloch a slová sa opakujú tak dlho, až strácajú význam,“ vysvetľujú tvorcovia inscenácie. Dodávajú, že každý z členov domácnosti túži po inom živote, no nikto nemá silu ho skutočne začať. Tatiana je unavená skôr, než stihla žiť, Peter odkladá vlastnú existenciu na čas „po doštudovaní“ a Nil svojou činorodosťou narúša krehkú rovnováhu domu. Rodičia sa držia poriadku, ktorý im dáva zmysel, pretože bez neho by sa rozpadol aj ich svet. „Tragikomickosť tejto situácie spočíva v tom, že všetci majú svojím spôsobom pravdu - a práve preto sa nedokážu stretnúť,“ dodáva Divadlo Lab k novému predstaveniu.
„Gorkij v tejto hre pomenoval spoločnosť uviaznutú medzi dvoma svetmi - medzi tým, ktorý sa rozpadá, a tým, ktorý sa ešte len rodí - a tento konflikt sa odohráva v intímnom priestore obývačky Bessemionovovcov. V priestore, kde sa žije vedľa seba, ale nie spolu,“ približuje inscenáciu Pavol Viecha, ktorý sa ujal réžie aj úpravy textu.
