< sekcia Kultúra

Pred 60 rokmi v SND prvý raz uviedli Suchoňovu operu Svätopluk

Nová budova SND Foto: TASR/Štefan Puškáš

Táto monumentálna historická dráma nebola poňatá len ako oslava minulosti západných Slovanov, ale aj ako presvedčivá hudobná dráma so zložitým vnútorným svetom hlavných postáv.

Bratislava 9. marca (TASR) – Hudobný skladateľ Eugen Suchoň venoval svoju druhú operu najmocnejšiemu panovníkovi Veľkomoravskej ríše, kniežaťu Svätoplukovi. "Majster Suchoň ho predstavil v partitúre ako rozorvanú osobnosť usilujúcu sa o zabezpečenie budúcnosti pre svoju ríšu, bojujúcu s nesvornosťou synov a s výčitkami svedomia. Nebol to vladár zo školských učebníc, ale človek z mäsa a krvi," uviedol pre TASR kultúrny publicista so zameraním na dejiny slovenskej opery Vladimír Blaho. Od premiéry Svätopluka na javisku Opery SND uplynie v utorok 10. marca 60 rokov.

Táto monumentálna historická dráma nebola poňatá len ako oslava minulosti západných Slovanov, ale aj ako presvedčivá hudobná dráma so zložitým vnútorným svetom hlavných postáv. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 sa kráľovské fanfáry z opery stali fanfárami prezidenta Slovenskej republiky.

Pôsobivá inscenácia vznikla pod režijným vedením Jiřího Wasserbauera, dirigenta Tibora Freša a podpísali sa pod ňu i kostymérka Elena Holéczyová a scénograf Ladislav Vychodil.

"Pre hudobníkov možno skôr konzervatívna, no pre slovenského diváka moderná hudobná reč, dej s množstvom efektných masových scén aj intímnych výpovedí so záverečným posolstvom viery v budúcnosť 'ľudu tejto zeme' oslovili operného diváka, ktorý túto prvú inscenáciu diela hojne navštevoval. Jej inscenátori, na rozdiel od tej neskoršej košickej 'baladickej', zvýraznili v diele jeho monumentálnosť, ktorá spolu s námetom z národných dejín vytvárala vhodný rámec pre uvádzanie diela pri slávnostných príležitostiach a sviatkoch na Bratislavskom hrade i na Devíne," uviedol Blaho.

Suchoň vytvoril postavy tak, aby neboli jednoznačne kladné ani záporné. Nechával ich reagovať na dramatické situácie, ktoré prežívali. Jeho Svätopluk mal mimoriadne silnú výpovednú hodnotu aj v tom, že sa mu podarilo skĺbiť drámu jednotlivca, ako aj drámu celého slovenského národa. "Scénograf v duchu vtedajších poznatkov o živote Slovanov silne exponoval drevené materiály, ale zároveň ponechával dosť priestoru pre masové výjavy, ako napríklad odovzdávanie moci synom v prvom i štvrtom dejstve či pohanské obrady v druhom dejstve. Popri skvele zobrazenej dráme otca a vladára boli trochu konvenčnejšie zachytené ľúbostné zápletky ako protiváha masových scén. S javiskovou koncepciou harmonizovalo a aj dramatickú silu partitúry podčiarklo hudobné naštudovanie Tibora Freša," dodal pre TASR Blaho.

Charakter vladára zvýraznil svojím hlasovým fondom Ján Hadraba, hoci v nasledujúcej opernej sezóne ho prekonal svojím životným výkonom Ondrej Malachovský. Lutomírou bola Mária Kišonová-Hubová a záverečnú prísahu Mojmíra spieval Bohuš Hanák. Suchoň zložil dve operné diela, prvým bola známa opera Krútňava.