Ako skladateľ sa venoval viacerým hudobným žánrom, komornej i symfonickej tvorbe, avšak ťažiskom a hlavnou inšpiráciou jeho kompozičnej činnosti bola predovšetkým ľudová pieseň
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) - Dnes ráno zomrel v Bratislave vo veku 95 rokov významný slovenský hudobný skladateľ Zdenko Mikula.
Narodil sa 27. novembra 1916 vo Vyhniach. Počas svojej bohatej umeleckej činnosti založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor, bol dirigentom bratislavského Vojenského umeleckého súboru, tajomníkom Zväzu slovenských skladateľov, externým pedagógom na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, šéfredaktorom Hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave a tajomníkom Zväzu československých skladateľov v Prahe.
Ako skladateľ sa venoval viacerým hudobným žánrom, komornej i symfonickej tvorbe, avšak ťažiskom a hlavnou inšpiráciou jeho kompozičnej činnosti bola predovšetkým ľudová pieseň, ktorú považoval za mimoriadny hudobný klenot. Mikula zhudobnil texty mnohých slovenských básnikov - P. O. Hviezdoslava, A. Plávku, L. Podjavorinskej, J. R. Poničana, J. Kostru, P. Koyša, J. Smreka, P. Horova, M. Válka, V. Turčányho a O. Nagaja. Jeho diela boli repertoárovou súčasťou významných symfonických orchestrov v Čechách, na Slovensku i v zahraničí. Autorove úpravy slovenských ľudových piesní pre spevácke zbory tvoria neodmysliteľnú súčasť dramaturgie všetkých slovenských speváckych zborov a preslávili slovenské zborové umenie i v zahraničí.
Narodil sa 27. novembra 1916 vo Vyhniach. Počas svojej bohatej umeleckej činnosti založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor, bol dirigentom bratislavského Vojenského umeleckého súboru, tajomníkom Zväzu slovenských skladateľov, externým pedagógom na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, šéfredaktorom Hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave a tajomníkom Zväzu československých skladateľov v Prahe.
Ako skladateľ sa venoval viacerým hudobným žánrom, komornej i symfonickej tvorbe, avšak ťažiskom a hlavnou inšpiráciou jeho kompozičnej činnosti bola predovšetkým ľudová pieseň, ktorú považoval za mimoriadny hudobný klenot. Mikula zhudobnil texty mnohých slovenských básnikov - P. O. Hviezdoslava, A. Plávku, L. Podjavorinskej, J. R. Poničana, J. Kostru, P. Koyša, J. Smreka, P. Horova, M. Válka, V. Turčányho a O. Nagaja. Jeho diela boli repertoárovou súčasťou významných symfonických orchestrov v Čechách, na Slovensku i v zahraničí. Autorove úpravy slovenských ľudových piesní pre spevácke zbory tvoria neodmysliteľnú súčasť dramaturgie všetkých slovenských speváckych zborov a preslávili slovenské zborové umenie i v zahraničí.