< sekcia Kultúra

Do Banskej Štiavnice sa vrátil zvuk klopačky

Kalvária Banská Štiavnica, archívna snímka. Foto: TASR - Lenka Krošláková

Slávnostné opätovné spustenie klopania v Banskej Štiavnici sa konalo za spevu baníckeho spevokolu Štiavničan. Nasledovala ukážka rôznych spôsobov klopania.

Banská Štiavnica 4. augusta (TASR) - Z veže Klopačky v Banskej Štiavnici sa v stredu opäť po rokoch ozval jej autentický zvuk. Klopanie na klopačku patrí k vzácnemu dedičstvu všetkých banských revírov na Slovensku.

„Baníctvu vďačíme za dnešné tajchy, budovy, pamiatky a charakteristický ráz mesta Banská Štiavnica a jeho okolia. Klopačky boli baníckym budíkom. Oznamovali čas fárania, varovali pred nebezpečím, napríklad požiarom či útokom nepriateľa, zvolávali na stretnutia, informovali o pohrebe významných obyvateľov," uviedol pri tejto príležitosti Igor Kuhn z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Štiavnica.

Podľa neho Klopačka v Banskej Štiavnici takto fungovala minimálne 500 rokov, pravidelné klopanie na drevo sa skončilo v roku 1930. V baníckych mestách sa dodnes klope pri oslavách Dňa baníkov a pri odprevádzaní baníka na posledný odpočinok.

Slávnostné opätovné spustenie klopania v Banskej Štiavnici sa konalo za spevu baníckeho spevokolu Štiavničan. Nasledovala ukážka rôznych spôsobov klopania.

„Je to naše dedičstvo, ktoré si v Banskej Štiavnici nesmierne vážime. Som presvedčená, že obnovenie tradície klopania v Banskej Štiavnici poteší hlavne tých, ktorí si pravidelné klopanie pamätajú z rozprávania svojich rodičov či starých rodičov,“ vyhlásila primátorka mesta Nadežda Babiaková.

Klopanie na drevo je však aktuálne nahradené hodnovernou zvukovou nahrávkou v predprogramovaných časoch, vždy o 8.59 h a 17.59 h ako zvolávacie klopanie a o 11.58 h ako slávnostné klopanie. Systém je umiestnený vo veži pôvodnej historickej Klopačky v Banskej Štiavnici, v ktorej už roky sídli Čajovňa Klopačka.

Projekt Obnovenie tradície klopania pripravila OOCR Región Štiavnica spolu s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a v spolupráci so Slovenským banským múzeom (SBM) a mestom Banská Štiavnica. Banskobystrický samosprávny kraj projekt podporil cez Rozvojovú agentúru BBSK sumou 2000 eur a OOCR Región Štiavnica prispel z vlastných zdrojov sumou 1000 eur.