Bratislava 26. septembra (TASR) - Alexandru Borbély ako Maďarku v rukách gardistu Milana Ondríka uvidia diváci vo filme Ema a smrtihlav. Historická dráma, ktorá je slovenským kandidátom na Oscara, vstupuje vo štvrtok do kinodistribúcie.

"S Milanom bolo veľmi ľahké hrať, pretože sme si rozumeli a fungovala medzi nami chémia, čo je veľmi dôležité. A dobre sa mu pozeralo do očí," hovorí Borbély. Nositeľka titulu Európska filmová herečka roka stvárňuje vo filmovej novinke maďarskú krajčírku Mariku, do ktorej sa zamiluje Ondrík ako gardista Dušan.

Snímka Ivety Grófovej a Petra Krištúfka zavedie divákov do obdobia vojnového slovenského štátu. Režisérka prihliadala pri výbere hercov najmä na autenticitu. "Keďže film je multikultúrny, predstava, že by maďarských sedliakov z Podunajských Biskupíc mali hrať slovenskí herci, mi nepasovala. Tak som sa rozhodla, že ľudí obsadím podľa národností a podľa jazyka, v akom by vo filme mali autenticky rozprávať," uviedla pre TASR Grófová.

Hlavná hrdinka príbehu Marika sa rozhoduje, či ochráni malého židovského chlapca na úkor vlastného bezpečia. Riziko je väčšie, keď sa dostáva do pozornosti nemeckého nacistického dôstojníka Lepkeho (Alexander E. Fennon) a slovenského kapitána Hlinkovej gardy Dušana, ktorého úlohou je "odmaďarizovať" Slovensko.

"Alexandra je úžasná herecká partnerka. Je to svetová extra trieda herectva a o to bolo s ňou jednoduchšie pracovať, pretože ako partnera ma dokázala prijať," hodnotí spoluprácu Ondrík a dúfa, že aj on bol hereckej kolegyni oporou. Rola Dušana nebola podľa neho vykreslená čierno-bielo. "Nemyslím si, že všetci gardisti vedeli, kam sa to celé dostane. Aj ja sa snažím robiť všetko pre to, aby som v očiach vnúčat nebol vnímaný na historicky negatívnej strane. Verím, že som na tej správnej, preto ako človek nerád odsudzujem."

Režisérka zdôrazňuje, že sa snímku Ema a smrtihlav snažila nakrútiť moderným filmovým jazykom a zároveň ukázať čo najviac dobových vecí. "Napríklad som sa inšpirovala starými fotografiami Ventúrskej ulice v Bratislave, ktorú sme postprodukčne zrekonštruovali. Rovnako som pristupovala ku každému detailu vo filme, aby to bolo čo najviac autentické," spomína Grófová. "Snažili sme sa, aby to bol aj vizuálny zážitok a v tom mi veľmi pomáhal kameraman Martin Štrba, ktorý tomu dodal osobitý kameramanský štýl," uzavrela.