Bratislava 8. januára (TASR) – Steny v bratislavskom Klube umelcov Umelka opäť raz zaplnila abstrakcia. Spektrum výrazných farieb, rôznych tvarov i nálad tam na svojich plátnach priniesol začínajúci výtvarník Marcel Maďorán. Dnes podvečer v klube slávnostne otvoril svoju prvú výstavu abstraktnej maľby.

V oranžovo-červenej abstrakcii sa vraj formuje niečo primitívne ešte z praveku, iné plátno pohlcuje pochmúrnejšia čierna akoby pokrytá snehom, prchavé kvapky ružovej majú zase pripomínať gravitačné šantenie. Na Maďoránových plátnach teda hrajú veľkú rolu farby. "Farby, tvary, štruktúry a ich rôzne kombinácie ma vždy uchvacovali, svet vidím dosť často práve cez ne. Napĺňa ma, ak ich môžem prenášať na plátno, je to druh sebavyjadrenia," vysvetľuje Maďorán. V mnohých obrazoch je tiež cítiť autorovu fascináciu vesmírom.

Začínajúci výtvarník sa výtvarnému umeniu nikdy nevenoval profesionálne. Pred takmer troma rokmi však začal hľadať spôsob, ako vypustiť pretlak svojich emócií a podnetov do okolia a v abstraktnom umení našiel svoju vášeň. "Hoci na mojich prvých maľbách som sa ešte snažil zachytiť niečo konkrétnejšie, nikdy ma nepriťahovalo zobrazovať skutočnosť a každodennú realitu vnímanú väčšinou ľudí. Chcel som zachytiť realitu nevšedným spôsobom, aby získala iný rozmer, iný uhol pohľadu, ktorý by zaujal. Na to sa mi zdala abstraktná maľba ideálna," povedal pre TASR.

Maďorán pracuje na svojich plátnach so sýtymi, kontrastnými farbami, geometrickými tvarmi, štruktúrovacími gélmi a pastami, a používa pritom viaceré techniky. Dotknúť sa však takto chce nielen estetického vnímania človeka, ale ľudí majú maľby podľa neho osloviť aj mentálne a pocitovo. "Úlohou výtvarného umenia nie je iba esteticky ulahodiť oku, ale aj človeka provokovať. Klásť mu otázky, nechať ho zamyslieť sa, čo na plátne vidí a akú emóciu to v ňom vyvoláva," vraví výtvarník.

Napríklad obraz Úvod do nemčiny s podtitulom Zasnežená geometria je nastriekaný sprejovými akrylovými farbami s pomocou šablóny. Autor ho pokladá za strohý, prísny a formálny, čo mu evokovalo nemčinu, farby tiež trochu pripomínajú nemeckú zástavu. "Ja môžem dať obrazom pomenovania, ale vždy to budú len moje subjektívne pocity, každý v maľbe uvidí to, čo chce," podotkol Maďorán.

Podľa vlastných slov ho inšpirujú veci okolo neho a obdivuje najmä surrealistických maliarov, hlavne Salvadora Dalího. Víziu pred maľovaním, ako by mal obraz vyzerať, Maďorán vždy má, no výsledok je podľa neho skoro vždy iný. "Ale to je na tom zaujímavé, že výsledkom si nie som takmer nikdy istý a je fascinujúce pozorovať, kam sa to uberá. Je to všetko o fantázii," dodal.

Najľahšie sa mu vraj maľuje vtedy, keď je plný podnetov. "S čím väčšou vášňou maľujem, tým viac to je na obraze vidieť. Ak na ňom pozorovateľ neuvidí emócie, alebo v ňom maľba žiadne nevzbudí, nemá zmysel taký obraz vytvoriť. Emócie jednoducho musí byť vidieť," myslí si Maďorán.

Výstava Marcela Maďorána v bratislavskom Klube umelcov Umelka potrvá do 24. januára, spoluorganizuje ju Slovenská výtvarná únia. Kurátorkou výstavy je Bohunka Hajnalová.