FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ján Lajčiak (1875 - 1918) bol slovenský evanjelický farár, teológ, znalec jazykov, intelektuál, súčasník Milana Rastislava Štefánika a autor spisu Slovensko a kultúra.
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR) - Bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava uvádza v piatok premiéru inscenácie „text LAJČIAK“. Vzdáva ňou poctu takmer zabudnutému mysliteľovi Jánovi Lajčiakovi aj jeho postrehom o kultúre na Slovensku.
Ján Lajčiak (1875 - 1918) bol slovenský evanjelický farár, teológ, znalec jazykov, intelektuál, súčasník Milana Rastislava Štefánika a autor spisu Slovensko a kultúra. Spolu s režisérom Rastislavom Ballekom sa pod text novej hry podpísal i dramaturg inscenácie Mário Drgoňa.
„Našou ambíciou nebolo vytvoriť životopisný obraz Jána Lajčiaka, pri tom množstve informácií, ktoré o ňom máme, by to bolo pomerne komplikované, ba asi až nemožné,“ povedal pre TASR Drgoňa s tým, že tvorcovia sa pokúšali na jeho osobnosť a dielo nahliadať optikami iných autorov, či už z radov odborníkov alebo umeleckých osobností. „Prišlo nám, že je zaujímavé sa pokúsiť zhrnúť, čo slovenský národ zhromaždil za tých viac ako sto rokov na konto Jána Lajčiaka, zároveň sme sa snažili o to, aby inscenácia ľudí motivovala chcieť sa o ňom dozvedieť viac,“ dodal.
Podľa tvorcov hry bol vyštudovaný filológ a teológ vynikajúcim pozorovateľom svojho okolia a optimistickým kritikom, ktorý zároveň veril, že spoločnosť sa môže pozdvihnúť, ak bude chcieť. Ballek pripomína, že Lajčiak sa narodil v roku 1875, keď uhorská vláda zrušila slovenské gymnáziá a Maticu slovenskú, a zomrel presne v deň, keď bola v Prahe vyhlásená Československá republika. „Jeho život symbolicky vymedzuje najtemnejšie obdobie v našich novodobých dejinách, keď myšlienku národnej svojbytnosti udržiavalo len niekoľko tvrdohlavých, dnes polozabudnutých literátov a kňazov roztratených po dedinách a mestečkách Horného Uhorska,“ hovorí režisér a spoluautor hry. „Všetci boli vzdelaní ľudia, neokázalí, podivínski hrdinovia, ale aj často nepochopení, zatrpknutí, predčasne umierajúci blúznivci,“ poznamenáva Ballek, podľa ktorého takým možno bol aj Ján Lajčiak, alebo legenda, ktorá sa okolo neho časom vytvorila.
„Reprezentuje zvláštny osud človeka, ktorý študoval v Paríži, v Lipsku, mal dva doktoráty, napriek tomu skončil v zapadnutej obci Vyšná Boca ako kňaz a dožil tam nikým nepoznaný svoj život bez toho, aby mohol rozvinúť svoj talent a elitné európske vzdelanie. Toto je tragický ikarovský príbeh, ktorý sa v našej kultúre opakuje,“ uviedol pre TASR Ballek.
Nie je tradičnou činohrou, diváci sa podľa umeleckej riaditeľky DPOH Veroniky Kolejákovej môžu tešiť na súčasné divadlo. V inscenácii, ktorá spája viacero žánrov, odznejú aj operné árie v interpretácii sopranistky Evy Šuškovej. O výtvarnú podobu predstavenia sa postaral scénograf Juraj Poliak, o hudbu Ľubo Burgr, kostýmy vytvorila Katarína Holková. Účinkujú v nich Annamária Janeková, Ivana Kološová, Eva Oľhová a Peter Martinček.
Ján Lajčiak (1875 - 1918) bol slovenský evanjelický farár, teológ, znalec jazykov, intelektuál, súčasník Milana Rastislava Štefánika a autor spisu Slovensko a kultúra. Spolu s režisérom Rastislavom Ballekom sa pod text novej hry podpísal i dramaturg inscenácie Mário Drgoňa.
„Našou ambíciou nebolo vytvoriť životopisný obraz Jána Lajčiaka, pri tom množstve informácií, ktoré o ňom máme, by to bolo pomerne komplikované, ba asi až nemožné,“ povedal pre TASR Drgoňa s tým, že tvorcovia sa pokúšali na jeho osobnosť a dielo nahliadať optikami iných autorov, či už z radov odborníkov alebo umeleckých osobností. „Prišlo nám, že je zaujímavé sa pokúsiť zhrnúť, čo slovenský národ zhromaždil za tých viac ako sto rokov na konto Jána Lajčiaka, zároveň sme sa snažili o to, aby inscenácia ľudí motivovala chcieť sa o ňom dozvedieť viac,“ dodal.
Podľa tvorcov hry bol vyštudovaný filológ a teológ vynikajúcim pozorovateľom svojho okolia a optimistickým kritikom, ktorý zároveň veril, že spoločnosť sa môže pozdvihnúť, ak bude chcieť. Ballek pripomína, že Lajčiak sa narodil v roku 1875, keď uhorská vláda zrušila slovenské gymnáziá a Maticu slovenskú, a zomrel presne v deň, keď bola v Prahe vyhlásená Československá republika. „Jeho život symbolicky vymedzuje najtemnejšie obdobie v našich novodobých dejinách, keď myšlienku národnej svojbytnosti udržiavalo len niekoľko tvrdohlavých, dnes polozabudnutých literátov a kňazov roztratených po dedinách a mestečkách Horného Uhorska,“ hovorí režisér a spoluautor hry. „Všetci boli vzdelaní ľudia, neokázalí, podivínski hrdinovia, ale aj často nepochopení, zatrpknutí, predčasne umierajúci blúznivci,“ poznamenáva Ballek, podľa ktorého takým možno bol aj Ján Lajčiak, alebo legenda, ktorá sa okolo neho časom vytvorila.
„Reprezentuje zvláštny osud človeka, ktorý študoval v Paríži, v Lipsku, mal dva doktoráty, napriek tomu skončil v zapadnutej obci Vyšná Boca ako kňaz a dožil tam nikým nepoznaný svoj život bez toho, aby mohol rozvinúť svoj talent a elitné európske vzdelanie. Toto je tragický ikarovský príbeh, ktorý sa v našej kultúre opakuje,“ uviedol pre TASR Ballek.
Nie je tradičnou činohrou, diváci sa podľa umeleckej riaditeľky DPOH Veroniky Kolejákovej môžu tešiť na súčasné divadlo. V inscenácii, ktorá spája viacero žánrov, odznejú aj operné árie v interpretácii sopranistky Evy Šuškovej. O výtvarnú podobu predstavenia sa postaral scénograf Juraj Poliak, o hudbu Ľubo Burgr, kostýmy vytvorila Katarína Holková. Účinkujú v nich Annamária Janeková, Ivana Kološová, Eva Oľhová a Peter Martinček.
