Bratislava 13. októbra (TASR) - Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave uvedie v pondelok inscenáciu hry Anny Gruskovej Bratislavské srdce. Pripomenie si ňou 120. výročie narodenia spoluzakladateľky slovenskej umenovedy Alžbety Güntherovej-Mayerovej (1905-1973), všestranne talentovanej historičky a znalkyne umenia, nadanej výtvarníčky, muzeologičky a pamiatkarky.
Významná osobnosť hlavného mesta bola aj nadanou výtvarníčkou, muzeologičkou a pamiatkarkou, ktorá stála pri zrode viacerých dôležitých inštitúcií na Slovensku. Jej narodenie si divadlo pripomenie sériou podujatí. „V deň výročia, v pondelok 13. októbra bude inscenácia o nej Bratislavské srdce doplnená o dramaturgický úvod s dramaturgičkou hry Terezou Hladkou, autorkou hry Annou Gruskovou a historikom a teoretikom umenia Júliusom Barczim,“ avizuje DPOH k uvedeniu dokudrámy o rodáčke z Bratislavy so silným životným príbehom. Inscenácia v réžii Mariany Luteránovej a v hlavnej úlohe s Anikó Vargovou, ktorá približuje život i dramatický osud spoluzakladateľky slovenskej umenovedy, je súčasťou aktuálneho repertoáru DPOH.
Jeho vedenie tiež avizuje, že dramaturgické úvody k inscenáciám budú súčasťou programovej ponuky divadla i v budúcnosti. „Vnímame ich ako dôležitý spôsob predstavenia témy, ktorá stojí na pozadí vzniku, uvedenia hry a zaujímavé doplnenie jej širšieho kontextu. Zároveň je to v divadle nástroj budovania kontaktu s publikom, ktoré si k nám neprichádza len po zážitok, ale môže ho spontánne osloviť aj nenútený vzdelávací aspekt,“ hovorí umelecká šéfka DPOH Veronika Kolejáková k stretnutiami s dramaturgmi inscenácií.
Divadlo tiež pozýva na tematickú prechádzku hlavným mestom po stopách pôsobenia Alžbety Güntherovej-Mayerovej, ktorá sa uskutoční 18. októbra.
Alžbeta Güntherová-Mayerová sa narodila v Bratislave 13. októbra v roku 1905. Študovala maliarstvo u akademického maliara Gustáva Mallého a históriu umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, svoje štúdia si tiež dopĺňala vo Viedni. V roku 1929 začala pracovať v Zlíne pre firmu Baťa ako grafička, pre vážne ochorenie matky sa však vrátila do Bratislavy a odvtedy sa venovala umenovede, pamiatkam a múzeám. Pracovala pre bratislavské Mestské múzeum, Slovenské národné múzeum aj pre Etnografické múzeum v Martine. Spoluzakladala Slovenskú národnú galériu, pomáhala zakladať múzeum v Levoči. Významný spôsobom prispela k záchrane kultúrneho dedičstva v období striedania režimov, zároveň čelila osobným stratám a perzekúciám režimu. Po tom, čo bola v rámci Akcie B vysídlená z Bratislavy a prišla o domov, pracovala na záchrane a inventarizácii kaštieľa Betliar, hradu Krásna Hôrka aj pamiatok po celom Slovensku. Keď ju povolali späť do Bratislavy, kde vzdelávala nastupujúcu umenovednú a neskôr aj umeleckú generáciu, pôsobila na Univerzite Komenského a Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU). Bola hlavnou vedeckou redaktorkou a editorkou trojzväzkového diela Súpis pamiatok na Slovensku. Zomrela 12. novembra 1973, krátko po nehode na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí.