Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 22. február 2024Meniny má Etela
< sekcia Kultúra

Experiment J. Skalníka sa dostal na verejnosť až po Nežnej revolúcii

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Kolekcia 244 výtvarných diel z roku 1984 tvorí pomyselný rámec, cez ktorý film skúma minulosť a vytvára spojenie medzi časmi normalizácie a súčasnosťou.

Bratislava 17. novembra (TASR) - Deň boja za slobodu a demokraciu si diváci verejnoprávnej televízie pripomenú v piatok aj premiérou slovensko-českého dokumentu 15x15x5 (minisalon 1984). Film o zaujímavom umeleckom experimente výtvarníka a disidenta Josku Skalníka, ktorý sa na verejnosť dostal až po páde režimu, odvysiela RTVS o 23.05 h.

Filmovú esej "o hraniciach slobody" rámcuje príbeh československého výtvarného experimentu doby normalizácie. V "orwellovskom" roku 1984 rozoslal výtvarník Joska Skalník po československej výtvarnej scéne drevené krabičky s výzvou na slobodnú umeleckú hru. Diela 244 umelcov tvoria súbor Minisalon - rozmanitý a ambivalentný obraz doby. "Tento unikátny projekt je zároveň umeleckým dielom aj historickou výpoveďou o svete, kde sa umenie stáva revolúciou a jedinou tvorivou hranicou je štvorcový formát," približuje Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), ktorá snímku režiséra Janka Q Růžičku priniesla do kín od 9. novembra.

Kolekcia 244 výtvarných diel z roku 1984 tvorí pomyselný rámec, cez ktorý film skúma minulosť a vytvára spojenie medzi časmi normalizácie a súčasnosťou. "Rozmanitosť súboru sa odráža aj vo filmovom rozprávaní, ktoré voľne pracuje s dokumentárnymi postupmi, animáciami a televíznymi archívnymi materiálmi," dodáva distribučná spoločnosť.

Spresňuje, že film je hravým a "multimediálnym" portrétom (nielen) normalizačnej doby, ale aj filmovým dialógom súčasnosti s minulosťou a s totalitným myslením, systémom založeným na izolácii, obmedzení občianskych a umeleckých slobôd, praxi jednotného, autoritou limitovaného "formátu", do ktorého sú ľudia nútení sa "zmestiť".

Vo filme možno vidieť práce umelcov ako Margita Titlová-Ylovsky, Michael Rittstein, Mária Bartuszová, Stanislav Kolíbal, Kurt Gebauer, Tamara Kolenčíková, Čestmír Suška, Adriena Šimotová, Rudolf Sikora, Otis Laubert, Kokolia, Libor Fára a Kveta Pacovská. Nechýbajú ďalší tvorcovia, ktorých umenie a kreativita prekonali obdobie režimu, obmedzujúceho občianske a umelecké slobody.