< sekcia Kultúra

Pred 100 rokmi sa narodil osobitý český herec Zdeněk Kryzánek

Herec si odsedel viac než rok vo väzení pre svoje vyjadrenia proti komunistom. Foto: youtube.com

Zdeněk Kryzánek sa narodil 30. októbra 1920 v Jindřichovom Hradci na juhu Čiech.

Bratislava 30. októbra (TASR) – Zdeněk Kryzánek bol mimoriadne originálnym českým hercom s osobitým hereckým prejavom a pestrým životným príbehom – jeho súčasťou bolo aj väzenie v období komunizmu za to, že sa verejne vyslovoval proti vtedajšiemu režimu. Aj divákom, ktorí na jeho meno zabudli, povie veľa jeho tvár a charakteristický hlas. Od narodenia Zdeňka Kryzánka uplynulo v piatok 30. októbra presne 100 rokov.

Zdeněk Kryzánek sa narodil 30. októbra 1920 v Jindřichovom Hradci na juhu Čiech. Tu v roku 1940 zmaturoval na gymnáziu a keďže sa od mladosti venoval ochotníckemu divadlu, rozhodol sa študovať herectvo na pražskom Štátnom konzervatóriu. V Prahe poznamenanej atmosférou Protektorátu však vydržal len rok. Zo školy odišiel, pracoval ako výpravca na železnici a nevyhol sa totálnemu nasadeniu.

Po 2. svetovej vojne krátko pôsobil v Moste a napokon zakotvil v plzenskom divadle Josefa Kajetána Tyla. Tu pôsobil celých 13 rokov (1946-1959) a vytvoril množstvo postáv vrátane barona Krüga v hre Bílá nemoc od Karla Čapka, či Jana Žižku z Trocnova v Tylovej inscenácii Jan Hus. Hosťoval aj v Národnom divadle v Prahe.

Jeho sľubná kariéra sa náhle prerušila 5. januára 1959, keď herca zatkla polícia pre udanie, že sa verejne vyjadruje proti komunistickému zriadeniu. Ochotne to potvrdili viacerí divadelní kolegovia vrátane herečky, ktorá vypovedala:

„Snažil sa ma získať pre protištátnu činnosť proti ČSR a tiež pre výrobu nejakého filmu, kde chcel, aby som hrala bez šiat." Korunu svedectvám nasadilo obvinenie, že pokrokovému výtvarníkovi verejne vynadal do marxisticko-leninských volov. Manželka sa snažila Kryzánka dostať z problémov tvrdením, že jej muž je v opitosti nepríčetný, správa sa nezodpovedne a vôbec nevie, čo hovorí a čo robí.

Samotný Kryzánek – podľa niektorých svedectiev naivný ako dieťa – sa však k svojim skutkom hrdo priznal a súd mu 13. marca 1959 vymeral tri a pol roka. Pustili ho po amnestii prezidenta Antonína Novotného v máji 1960. Niekoľko rokov sa musel živiť robotníckymi profesiami, istý čas robil kastelána na zámku v Jindřichovom Hradci. Po roku 1964 krátko pobudol v divadlách v Karlových Varoch, v Tepliciach a na Vinohradoch v Prahe, napokon sa venoval najmä filmu.

Na plátne sa objavil prvý raz v roku 1948 hneď v troch filmoch – Svědomí a Ves v pohraničí (Jiří Krejčík) a v snímke Dravci (Jiří Weiss). Režisér František Vláčil dal jeho herectvu priestor v historickom filme Markéta Lazarová (1967). Kritika jeho výkon ocenila slovami: „Obľúbenec Františka Vláčila, mohutný Zdeněk Kryzánek v roli hajtmana Piva je jednou z najozajstnejších hereckých kreácií, aké boli v českom filme vytvorené." Vláčil ho v tom istom roku obsadil aj do filmu Údolí včel a úlohu bezcitného zločinca mu v kriminálke Hra bez pravidel zveril Jindřich Polák.

V roku 1969 hral Kryzánek až v deviatich filmoch – išlo o také skvosty kinematografie ako dráma Směšný pán (Karel Kachyňa), komédia Slasti otce vlasti (Karel Steklý), Kladivo na čarodějnice (Otakar Vávra) či film Já truchlivý bůh, ktorý Antonín Kachlík nakrútil podľa prózy Milana Kunderu. V roku 1970 si zahral šéfa zločineckej bandy v známej paródii Oldřicha Lipského Čtyři vraždy stačí, drahoušku. Člena baníckej partie stvárnil v detektívnom príbehu Zlá noc (Václav Matějka, 1973). Posledným a poradí 62. filmom, ktorý Kryzánek dokončil, bolo Bouřlivé víno Václava Vorlíčka (1976).

Často hral tiež v televíznych seriáloch. Najznámejším sa stal vďaka seriálu F. L. Věk, ktorý podľa literárnej predlohy Aloisa Jiráska nakrútil František Filip. Kryzánek tu presvedčivo stvárnil postavu hrdého protestanta Žalmana. Ešte v roku 1975 stihol hrať v obľúbenom seriáli Slovácko sa nesúdí.

Životná cesta svojrázneho umelca, ktorého talent brzdili problémy s alkoholom, sa uzavrela predčasne 24. decembra 1975. O svojej profesii povedal: „Herec musí veľa vedieť a stále študovať, zaujímať sa o všetko. Charaktery v dobe aj v prostredí, v ktorých tí ľudia žili a žijú. Ale cit sa z postavy nesmie vytratiť. V jednej divadelnej hre alebo v jednom filme často prebehne celý ľudský život, človek v ňom musí byť celý a nepredstieraný."