Komunálne voľby 2026
Všetky správy
K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Slovenský režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf Martin Ťapák bol jedným z našich najproduktívnejších tvorcov. Na konte má viacero medzi divákmi obľúbených filmových a televíznych titulov, režíroval aj komédiu Pacho, hybský zbojník (1975). „V 80. rokoch minulého storočia patrila k najnavštevovanejším filmom v kinách,“ uvádza Slovenský filmový ústav (SFU). Nedožité 100. výročie narodenia Martina Ťapáka, ktoré si kultúrna verejnosť pripomína 13. októbra, oslávi výberom z jeho filmov. Ponúkne ich v študijnej sále SFÚ Filmotéka v bratislavskom Kine Lumiére.
K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša, čerpajúcu z tradície ľudového humoru.
„Poznal som sa veľmi dobre s Petrom Jarošom. Vždy, keď sme sa stretli, dal mi zopár svojich poviedok. Medzi nimi som raz natrafil na jednu, ktorá sa volala Pacho, hybský zbojník. Ten názov ma zaujal a takmer okamžite inšpiroval k myšlienke nakrútiť o zbojníkovi z Hybe film voľne odkazujúci na jánošíkovskú tradíciu,“ spomínal Ťapák v časopise k DVD vydaniu filmu v edícii Slovenský film 70. rokov v roku 2007.
„Vedel som ale, že tentokrát si látka žiada úplne iný pohľad. Chcel som čo najlepšie využiť zážitky, ktoré som získal ako malý chlapec a dorastajúci študent z dediny Liesek, kde sa o Jánošíkovi často rozprávalo, no dostať ich do zamýšľanej komediálnej polohy. Okrem dejiska, ktorým sa mala stať dedina Hybe, som mal na začiatku jasno ešte v jednom - v obsadení hlavnej postavy. Od prvého momentu som bol presvedčený, že Pacha nemôže hrať nikto iný ako Jožo Kroner,“ povedal Ťapák, ktorý s Kronerom spolupracoval na viacerých filmoch.
Snímka o Pachovi sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970 - 1982, ako ďalej spresňuje SFÚ, v tomto období ju videlo 843.300 divákov. Ani neskôr neupadla do zabudnutia hlavne vďaka hereckému výkonu Jozefa Kronera a pamätným dialógom Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť uvedení ani v titulkoch.
Filmotéka v Kine Lumiére v októbri uvádza výber filmov z Ťapákovej režisérskej tvorby. Ponúkne Deň, ktorý neumrie (1974), zobrazujúci vnútornú drámu zbeha slovenskej armády, bytostne nenávidiaceho vojnu a zabíjanie, a komédie Pacho, hybský zbojník a Stratená dolina (1976) o troch priateľoch - správcoch horskej chaty, ktorí sa snažia zachrániť dolinu pred pustošivou inváziou turistov.
K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša, čerpajúcu z tradície ľudového humoru.
„Poznal som sa veľmi dobre s Petrom Jarošom. Vždy, keď sme sa stretli, dal mi zopár svojich poviedok. Medzi nimi som raz natrafil na jednu, ktorá sa volala Pacho, hybský zbojník. Ten názov ma zaujal a takmer okamžite inšpiroval k myšlienke nakrútiť o zbojníkovi z Hybe film voľne odkazujúci na jánošíkovskú tradíciu,“ spomínal Ťapák v časopise k DVD vydaniu filmu v edícii Slovenský film 70. rokov v roku 2007.
„Vedel som ale, že tentokrát si látka žiada úplne iný pohľad. Chcel som čo najlepšie využiť zážitky, ktoré som získal ako malý chlapec a dorastajúci študent z dediny Liesek, kde sa o Jánošíkovi často rozprávalo, no dostať ich do zamýšľanej komediálnej polohy. Okrem dejiska, ktorým sa mala stať dedina Hybe, som mal na začiatku jasno ešte v jednom - v obsadení hlavnej postavy. Od prvého momentu som bol presvedčený, že Pacha nemôže hrať nikto iný ako Jožo Kroner,“ povedal Ťapák, ktorý s Kronerom spolupracoval na viacerých filmoch.
Snímka o Pachovi sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970 - 1982, ako ďalej spresňuje SFÚ, v tomto období ju videlo 843.300 divákov. Ani neskôr neupadla do zabudnutia hlavne vďaka hereckému výkonu Jozefa Kronera a pamätným dialógom Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť uvedení ani v titulkoch.
Filmotéka v Kine Lumiére v októbri uvádza výber filmov z Ťapákovej režisérskej tvorby. Ponúkne Deň, ktorý neumrie (1974), zobrazujúci vnútornú drámu zbeha slovenskej armády, bytostne nenávidiaceho vojnu a zabíjanie, a komédie Pacho, hybský zbojník a Stratená dolina (1976) o troch priateľoch - správcoch horskej chaty, ktorí sa snažia zachrániť dolinu pred pustošivou inváziou turistov.
