Rouen/Bratislava 12. decembra (TASR) – Pre svoj najslávnejší román Pani Bovaryová sa musel Gustave Flaubert postaviť pred súd za urážku verejnej mravnosti a manželskej inštitúcie. Svojimi dielami však položil základy moderného európskeho románu.

Od narodenia Gustava Flauberta, francúzskeho spisovateľa, významného predstaviteľa svetového realizmu, uplynie v nedeľu 12. decembra 200 rokov.

Gustave Flaubert sa narodil 12. decembra 1821 v meste Rouen ako syn lekára a primára miestnej nemocnice. Mal štyroch súrodencov, ale dospelosti sa okrem neho dožil iba jeho starší brat Achille.

Literárne ambície neskrýval budúci spisovateľ už počas štúdia na lýceu v rodnom meste. Spolu so svojim priateľom Ernestom Chevalierom založil literárny časopis, v ktorom publikoval svoje prvé texty. Pre nevhodné správanie Flauberta krátko pred maturitou z lýcea vylúčili. Stredoškolské vzdelanie si napokon dokončil externe.

V mladosti koketoval aj s herectvom, ale napokon študoval v Paríži právo, ktoré pre nervové ochorenie sprevádzané epileptickými záchvatmi nedokončil. Opustil Paríž a usadil sa na rodinnom statku v mestečku Croisset.

Vďaka peniazom otca sa mohol venovať výlučne literárnej tvorbe. Ako autor bol na seba veľmi prísny, snažil sa o štylistickú dokonalosť. Statok opúšťal iba na niekoľko dní v roku, keď v Paríži navštevoval literárne večierky, alebo počas ciest s dlhoročným priateľom, tiež spisovateľom, Maximom Du Campom, s ktorým navštívil Taliansko, Grécko, Tunisko, Sýriu či Egypt.

Po piatich rokoch poctivej literárnej práce uverejnil v roku 1857 román Pani Bovaryová (Madame Bovary), ktorý ho dostal do súdnej siene. Flauberta obvinili, že románom urazil dobré mravy a inštitúciu manželstva. Pri pojednávaní žalobca uviedol, že román je vážnym nebezpečenstvom pre mladú generáciu, lebo nepozná mieru v opisovaní vášní. Flaubertovmu obhajcovi sa však podarilo súd presvedčiť, že dielo k nemravnosti nenabáda, ale naopak, kritizuje ju.

Súdny proces výrazne dopomohol k popularite románu, ktorého ústrednou postavou je Ema Bovaryová. Tá po vydaji za vidieckeho lekára Charlesa Bovaryho nadobúda pocit, že jej život je nudný a prázdny. Prežije dva vášnivé ľúbostne vzťahy, ktoré ju však neprivedú k spokojnosti, ale napokon k samovražde. Od mena hlavnej hrdinky sa odvodil aj pojem "bovaryzmus", ktorý charakterizuje ľudí podliehajúcich falošným predstavám o sebe a nerozlišujúcim medzi realitou a fantáziou.

Ako znalec histórie sa Flaubert predviedol v románe Salambo (1862) z prostredia starovekého Kartága. Dej románu sa odohráva v období po prvej púnskej vojne, keď sa z kartáginských žoldnierov stávali nezávislí bojovníci za svoje práva.

Literárno-filozofickou spoveďou s autobiografickými prvkami je Flaubertov tretí román Citová výchova (1869). Po románe, ktorý sa považuje za jednu z najpesimistickejších próz napísaných vo francúzštine, publikoval v roku 1874 ďalší román Pokušenie svätého Antonína. Napísal aj zbierku poviedok pod názvom Tri poviedky (1877). Prvú z nich s názvom Prosté srdce označil napríklad Maxim Gorkij za perlu slovesného umenia.

Posledným nedokončeným a posmrtne vydaným dielom Gustava Flauberta bol román Bouvard a Pécuchet (1881). Na základe satirického diela o dvoch starých mudrujúcich pisároch, vznikol napríklad v roku 1972 český televízny seriál Byli jednou dva písaři, ktorý režíroval Ján Roháč a ktorý si získal divácku obľúbenosť aj vďaka hereckému majstrovstvu hlavných protagonistov, Miroslava Horníčka a Jiřího Sováka.

Gustave Flaubert zomrel 8. mája 1880 na statku v Croisset vo veku 58 rokov.