Zelazowa Wola/Bratislava 17. októbra (TASR) – Od úmrtia poľského hudobného skladateľa a klaviristu Fryderyka Franciszeka Chopina dnes uplynulo 165 rokov.

Všetko pre klavír

Jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov raného romantizmu skomponoval svoje celoživotné dielo takmer výlučne pre klavír. Fryderyk Chopin vytvoril celkom nový blok klavírnej hudby so zameraním na majstrovskú virtuóznosť. "S jeho hudbou sa dokážem tak dobre stotožniť, že mám pocit, akoby som ju bol skomponoval ja sám", povedal o tvorbe hudobného génia ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. S týmto tvrdením by aj dnes súhlasili obdivovatelia Chopinovej hudby po celom svete. Získala si aj srdcia mnohých Slovákov a Sloveniek.


Hral od šiestich rokov

Fryderyk Franciszek Chopin sa narodil 1. marca 1810 v poľskej obci Zelazowa Wola. Krátko po jeho narodení sa hudobne založená rodina presťahovala do Varšavy. V šiestich rokoch začal malý Chopin s hrou na klavíri a o dva roky neskôr už svojím klavírnym umom okúzľoval poslucháčov na koncertoch. Talentované dieťa pozývali hrať na večierky, svadby či pohreby varšavskej šľachty. V roku 1822 nastúpil vtedy šestnásťročný klavirista na varšavské lýceum, kde si pedagógovia ihneď všimli jeho vynikajúcu hernú techniku i jemnosť skladieb. Po skončení štúdií odišiel Chopin do rakúskej Viedne. "Keď som sa objavil na javisku, privítali ma ováciami, po každej z variácií, ktorú som zahral, bol potlesk taký silný, že som nepočul orchester. Keď som skončil, tlieskali tak, že som sa musel vrátiť a hrať prídavok. Moje prvé vystúpenie bol úspech, aký som neočakával", napísal neskôr o prvom koncerte vo Viedni.

Jedno z najobľúbenejších Chopinovych diel:

Paríž, učiteľ hudby a spoločník umelcov

Na jeseň roku 1831 prišiel fenomenálny skladateľ do francúzskeho Paríža, kde okrem salónneho koncertovania pre parížsku smotánku pôsobil tiež ako učiteľ hudby. Spoločníkmi sa mu stali veľkí umelci 19. storočia, okrem iných i slávna francúzska spisovateľka George Sandová, s ktorou mal niekoľkoročný vzťah. V rokoch 1838-1839 pobýval Fryderyk Chopin na španielskej Malorke, kde ťažko ochorel na tuberkulózu pľúc.

Podľahol chorobe, mal len 39

Svoj posledný verejný koncert odohral vo februári 1848 v hlavnom meste Francúzska. Chorobe podľahol ako tridsaťdeväťročný 17. októbra 1849 v Paríži, kde je aj pochovaný. V poslednej vôli si želal, aby jeho srdce previezli do poľskej Varšavy, kde je dodnes zamurované do steny jedného z varšavských kostolov.

Básnik klavíra

Pôsobivé hudobné diela Fryderyka Chopina boli charakteristické virtuóznosťou, ktorú však vnímal len ako formu vyjadrenia hlbokých estetických ideí, nie ako samotný cieľ. "Básnik klavíra" pre tento nástroj skomponoval 3 sonáty, 24 prelúdií, 4 scherzá a 4 balady, niekoľko etúd, noktúrn, valčíkov, mazuriek alebo polonéz. Jeho hudba predstavuje vrchol romantickej klavírnej tvorby a dodnes patrí k základnému repertoáru klaviristov. "To už nie je ani hudba. Je to čistý priamy výkrik duše", charakterizoval tvorbu výnimočného poľského klaviristu nemecký filozof Friedrich Nietzsche.