Janko Blaho patril medzi interpretov tenorových partov. Na scéne Slovenského národného divadla (SND) pôsobil v rokoch 1926–1967.
Autor TASR
Skalica/Bratislava 15. septembra (TASR) – Od narodenia prvého slovenského profesionálneho operného speváka Janka Blaha uplynie vo štvrtok 15. septembra 115 rokov. Patril medzi interpretov tenorových partov.
Na scéne Slovenského národného divadla (SND) pôsobil v rokoch 1926–1967. Jeho repertoár obsahoval vyše stodvadsať postáv svetovej i domácej opernej tvorby, a to klasickej i súčasnej. Vynikal predovšetkým v dielach Bedřicha Smetanu a patril k oporám súboru i v mozartovských naštudovaniach. Spieval s úspechom tiež v talianskej, francúzskej, nemeckej a ruskej klasike i v pôvodných operách slovenských skladateľov.
Venoval sa aj koncertnej činnosti ako interpret tenorových partov oratoriálnej a kantátovej tvorby. Pre slovenskú hudobnú tradíciu mala osobitný význam jeho interpretácia sólového partu kantáty Eugena Suchoňa Žalm zeme podkarpatskej, ktorá premiérovo odznela v roku 1938. Spev učil na Štátnom konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako pedagóg vychoval mnoho významných operných spevákov a pedagógov. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Gabriela Beňačková, František Livora, Anna Kajabová-Peňašková.
Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901 v Skalici. Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval právo, ale ťahalo ho viac k spevu ako do advokátskej kancelárie. Popri štúdiu zákonov teda súčasne študoval spev u Kristíny Morfovej a neskôr v talianskom Miláne.
Osobitnou oblasťou jeho umeleckého záujmu boli ľudové piesne. Bol zberateľom a autentickým interpretom piesní zo západného Slovenska - najmä zo Záhoria. Ľudové piesne, ktoré sám zozbieral vydal v piatich zväzkoch. Vystupoval na koncertoch, estrádach a iných kultúrnych podujatiach a nahral mnoho piesní v rozhlase. V roku 1966 mu udelili titul národný umelec.
Zomrel 24. apríla 1981 v Bratislave vo veku 79 rokov. Pochovaný je na rímskokatolíckom cintoríne v rodnej Skalici.
Na scéne Slovenského národného divadla (SND) pôsobil v rokoch 1926–1967. Jeho repertoár obsahoval vyše stodvadsať postáv svetovej i domácej opernej tvorby, a to klasickej i súčasnej. Vynikal predovšetkým v dielach Bedřicha Smetanu a patril k oporám súboru i v mozartovských naštudovaniach. Spieval s úspechom tiež v talianskej, francúzskej, nemeckej a ruskej klasike i v pôvodných operách slovenských skladateľov.
Venoval sa aj koncertnej činnosti ako interpret tenorových partov oratoriálnej a kantátovej tvorby. Pre slovenskú hudobnú tradíciu mala osobitný význam jeho interpretácia sólového partu kantáty Eugena Suchoňa Žalm zeme podkarpatskej, ktorá premiérovo odznela v roku 1938. Spev učil na Štátnom konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako pedagóg vychoval mnoho významných operných spevákov a pedagógov. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Gabriela Beňačková, František Livora, Anna Kajabová-Peňašková.
Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901 v Skalici. Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval právo, ale ťahalo ho viac k spevu ako do advokátskej kancelárie. Popri štúdiu zákonov teda súčasne študoval spev u Kristíny Morfovej a neskôr v talianskom Miláne.
Osobitnou oblasťou jeho umeleckého záujmu boli ľudové piesne. Bol zberateľom a autentickým interpretom piesní zo západného Slovenska - najmä zo Záhoria. Ľudové piesne, ktoré sám zozbieral vydal v piatich zväzkoch. Vystupoval na koncertoch, estrádach a iných kultúrnych podujatiach a nahral mnoho piesní v rozhlase. V roku 1966 mu udelili titul národný umelec.
Zomrel 24. apríla 1981 v Bratislave vo veku 79 rokov. Pochovaný je na rímskokatolíckom cintoríne v rodnej Skalici.