Praha/Bratislava 28. mája (TASR) – Pavlínu Filipovskú preslávila pieseň Včera neděle byla, ktorú naspievala ako 18-ročná. Skladba sa stala skutočným hitom a dodnes patrí k najúspešnejším titulom českej populárnej hudby. Tým sa však zoznam známych piesní v jej podaní zďaleka nekončí. Navyše sa Filipovská pravidelne objavovala vo filmoch a na obrazovkách. Stala sa neprehliadnuteľnou tvárou televíznej zábavy.

Populárna herečka, speváčka a konferenciérka oslávi v piatok 28. mája okrúhlych 80 rokov.

Pavlína Filipovská sa narodila 28. mája 1941 v Prahe na Žižkove. Jej otec František Filipovský (1907-1993) patril k najobľúbenejším a najobsadzovanejším českým hercom už od prvorepublikovej éry, kedy zažiaril v študentských komédiách Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše, či Škola základ života. Navyše ho preslávil fenomenálny dabing francúzskeho komika a herca Louisa de Funésa.

Na umeleckú dráhu sa už počas štúdia na gymnáziu dala aj jeho dcéra Pavlína.

V roku 1958 nastúpila Pavlína Filipovská do Československej televízie ako hlásateľka. Od roku 1959 bola členkou pražského divadla Semafor, a práve tu naspievala svoj životný hit Včera neděle byla (1959), pieseň z hry Člověk z půdy. Pôvodne ju spievala herečka Zuzana Stivínová, no vo Filipovskej podaní sa stala slávnou. Jej autormi bola populárna dvojica hudobníkov a hercov Jiří Šlitr & Jiří Suchý. Pieseň nahrali v štúdiu spoločnosti Supraphon 21. januára 1960 spoločne s Orchestrom divadla Semafor pod vedením Ferdinanda Havlíka. Stala sa druhým najpredávanejším singlom v histórii vydavateľstva – prvenstvo si drží pieseň Holky z naší školky, ktorú v roku 1982 naspievali Petr Kotvald a Stanislav Hložek.

Nasledovali ďalšie hity v podaní Pavlíny Filipovskej – opäť predovšetkým z autorskej dielne Šlitra a Suchého – ako napríklad Proč se lidi nemaj´ rádi, Aristofanes, či Zpěv ptačí. V Semafore Filipovská hrala a spievala aj v ďalších hrách napríklad Šest žen, Zuzana není pro nikoho doma, Sekta, či Papírové blues.

Od roku 1958 sa Pavlína Filipovská objavovala aj pred filmovou a televíznou kamerou. Jej prvým bol študentský film vtedy začínajúceho režiséra Antonína Moskalyka s názvom Jen jeden den (1958). Nechýbala v agitke Vojtěcha Jasného Procesí k panence (1961), či v snímke Miloša Formana nazvanej Konkurs, ktorá divákom priblížila zákulisie populárneho Semaforu.

V roku 1964 nakrútili Ján Roháč a Vladimír Svitáček legendárny film Kdyby tisíc klarinetů založenú na hitoch z produkcie Semaforu a z pera Šlitra a Suchého. Pavlína Filipovská sa vo filme objavila s ďalším hitom Kapitáne kam s tou lodí.

Filipovská pôsobila v Semafore do roku 1963, potom spolu s Karlom Gottom a bratmi Ladislavom a Jiřím Štaidlovcami prešla do novozaloženého divadla Apollo. Tu sa zoznámila so svojím neskorším životným partnerom, spevákom Petrom Spáleným. V rokoch 1969-1974 tiež pôsobila v divadle Rokoko.

Zahrala si v niekoľkých filmoch, napríklad v historickom muzikáli Noc na Karlštejně, ktorý v roku 1973 nakrútil Zdeněk Podskalský. Od roku 1974 bola v slobodnom povolaní. Venovala sa predovšetkým moderovaniu hudobných a zábavných programov, spolupracovala s Josefom Zímom a Karlom Štědrým, bola sprievodkyňou detskými reláciami. Pätnásť rokov v televízii uvádzala obľúbenú reláciu Dostaveníčko, kde jej partnermi boli okrem iných herci Miloš Kopecký, či Jiří Sovák. Uplatnila sa v divadle, v rozhlase a televízii.

So spevákom Petrom Spáleným má dcéru Johanu a Pavlínu (Pavlína Wolfová je známou novinárkou). Po rozchode so Spáleným istý čas vychovávala dcéry sama, neskôr sa jej manželom stal Lubomír Trávniček.

Pavlína Filipovská je autorkou knihy Dostaveníčko u plotny obsahujúcej jej vlastné kuchárske recepty aj zážitky spojené s varením. Životné a umelecké peripetie umelkyne, ale tiež jej spomienky na otca Františka Filipovského, priblížila čitateľom kniha Vítka Chadimu s názvom Pavlína Filipovská - Bylo, nebylo.