< sekcia Kultúra

Hudobná klubová scéna v Košiciach bola spätá s Jurajom Szabadosom

Majiteľ GeS klubu v Košiciach Gejza Szabados ukazuje džezový plagát z roku 1964. Foto: TASR/František Iván

Ako pre TASR uviedol jeho brat Gejza, pre hudbu obetoval vzdelanie na viacerých vysokých školách a s ľahkým srdcom oželel i lákavé pozvania.

Košice 12. júla (TASR) – Košická hudobná klubová scéna bola od začiatku 60. rokov spätá s menom jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského džezu, dnes už nebohého Juraja Szabadosa. Ako pre TASR uviedol jeho brat Gejza, pre hudbu obetoval vzdelanie na viacerých vysokých školách a s ľahkým srdcom oželel i lákavé pozvania, aby odišiel do centra slovenskej kultúry - Bratislavy. Celý život ostal verný milovaným Košiciam.

"Koniec päťdesiatych rokov a celé roky šesťdesiate boli v Košiciach v znamení muziky. Celé to začal Juraj tým, že presadil, aby sa vo vysokoškolskom klube na Ulici Ferka Urbánka uskutočnili takzvané Čaje o piatej. Boli to poludnia a večery, kde hrávala živá hudba, za ktorou chodievali davy ľudí," povedal Gejza Szabados. Dodal, že v tých rokoch bolo v Košiciach niekoľko hudobných skupín, ktoré pravidelne vystupovali. "Vznikli ďalšie kluby pri vysokoškolských internátoch, ale napríklad aj klub Bagdad, ktorý fungoval v budove v Sade generála Petrova (dnešný Mestský park).

Neskôr sa Juraj Szabados presťahoval so svojou skupinou do Domu umenia, kde legendárne Čaje pokračovali až do príchodu okupačných vojsk v roku 1968. "Potom dostal angažmán v zahraničí a preto, aby sme prežili, sme sa viac preorientovali na tanečnú hudbu. Ale džezu ostal verný po celý život," dodal Gejza Szabados. Zdôraznil, že prvý televízny prenos, v ktorom zaznela naživo džezová hudba na Slovensku, bol v roku 1964 práve z košického štúdia so Szbadosovcami.

"Osemdesiate roky boli pre hudbu a vôbec kultúru veľmi zlé. Vtedy sme často hovorili o tom, aké by to bolo skvelé, mať džezový klub. To sa mi podarilo zrealizovať až po revolúcii v priestoroch, ktoré patrili divadlu. Museli sme vypratať zanedbanú pivnicu, zrekonštruovať ju a v roku 1993 tu bol aj prvý koncert," pokračoval Szabados. Jazz klub je dnes skôr miestom, kde sa dá príjemne posedieť pri káve alebo dobrom jedle, ale priestor pre alternatívne umenie sa nevytratil.

"Neskôr sa mi podarilo získať aj priestory bývalého kultúrneho centra, kde dnes sídli GeS klub. Z ekonomických dôvodov sa tam musia uskutočňovať aj také akcie, ako sú plesy, stužkové či svadby. Ale je to miesto, kde sa mi podarilo vytvoriť najmä technologické zázemie s dobrou akustikou a veľmi dbám na to, aby sa tam produkovali dobré kultúrne podujatia," doplnil. Gejza Szabados, aj na počesť brata Juraja, tam začal organizovať Medzinárodný džezový festival, ktorý v tomto roku privíta kvalitných hudobníkov už na devätnástom ročníku.

"Klasický hudobný klub, tak ako sme ho vnímali my, teda miesto pre živé kapely, ktoré by mladí ľudia s nadšením navštevovali, už dnes asi fungovať nemôže. Je iná doba, všetko je skomercionalizované. Ale som presvedčený, že mládež si svoju cestu k dobrej muzike nájde," uzavrel Szabados.