< sekcia Kultúra

Legendárne bratislavské Véčko opäť ožilo

Na snímke budova Národného osvetového centra, kde sídli legendárny V-klub. Foto: TASR/Michal Svítok

V klub štartuje svoju novú etapu pravidelných akcií, kde šancu dostanú napríklad aj mladé začínajúce kapely a interpreti, jazzové a bigbítové večery.

Bratislava 12. júla (TASR) – Legendárne bratislavské Véčko, ktoré začalo písať svoju históriu v roku 1965, opäť ožilo. Stalo sa tak 1. februára tohto roku. Na slávnostnom otvorení sa nielen spomínalo a hralo, ale padali aj návrhy pre budúcnosť vynoveného klubu. Zišli sa známe tváre, ktoré patrili k slávnemu obdobiu od druhej polovice 60. rokov, medzi nimi Peter Lipa, Laco Lučenič, na koncertnom pódiu si zahrali "zaslúžilí Véčkari", akými sú kapela The Buttons na čele so spevákom Dodom Šuhajdom, Ľubo Belák či Janko Lehotský.

V klub touto akciou štartuje svoju novú etapu pravidelných akcií, kde šancu dostanú mladé začínajúce kapely a interpreti, jazzové a bigbítové večery, ako aj divadlá malých foriem a podporu tu nájde aj vzdelávanie detí a mládeže, či výchovné koncerty a divadielka.

Znovuotvorenie potešilo aj Ľuba Beláka, ktorý bol súčasťou Véčka. "Opäť sa otvárajú dvere V klubu, ktorý si určite zaslúži, aby sa naplnil hudbou, slovom, pohybom, ale najmä ľuďmi, pre ktorých je kultúra každodennou stravou," uviedol pre médiá.

Na svoje prvé kontakty si spomenul aj básnik a textár Kamil Peteraj. "Vzniklo to akosi pozvoľne, najprv som sa v ňom zdržal pár minút a neskôr sa z toho stal zvyk. Véčko malo skvelú atmosféru, vždy tam chodili zaujímaví ľudia a pekné baby, človek sa tam nenudil. Teda správny klub, presne taký aký má byť. Boli v ňom skvelé zábavy, koncerty, nekonečné diskusie, fungovalo to často až do rána. Ak sa povie Véčko - je to pekný kus mladosti a je na čo spomínať. Ja som sa vo Véčku nijako neaktivizoval. Odpremiérovali sme v ňom niekoľko pesničiek, z ktorých sa viaceré stali hitmi. Bol som aktívny neaktívny návštevník, presne taký ako všetci, pretože Véčko fungovalo neorganizovane, spontánne, ale o to lepšie. Stretol som tu všetkých ľudí, ktorých má človek v mladosti stretnúť a zostali nám skvelé priateľstvá," povedal pre TASR.

Jedným z pamätníkov slávy Véčka je aj fotograf Peter Procházka. "Spolužiak môjho staršieho brata bol v klubovej usporiadateľskej službe, a tak ma raz s bratom prepašoval do vychýreného klubu, v ktorom sa azda chceli zabávať všetci mladí. Bolo to v roku 1967. A odvtedy som hľadal možnosť ako chodiť do V klubu bez problémov. To sa mi podarilo od roku 1968. V roku 1975 na desiate výročie klubu som urobil prvú výstavu, na ktorej mi zmizlo okolo 20 fotografií. V klub, to bola oáza v 'červenom mori'. Vonku za dverami zúrila normalizácia. Skupiny, keď získali angažmán, to považovali za výhru, aj keď honoráre neboli bohvieaké. Sála klubu má akési fluidum. Tri schodíky a už si bol vo víre tanca. Vľavo tancoval babami obliehaný Ondrej Nepela a vpravo zase nositeľ filmového Oskara, tiež babami obliehaný Václav Neckář. Kde by si to dnes zažil? Vždy sme si výborne zatancovali," uviedol pre TASR.

V roku 2008 si dal Procházka, známy aj ako "Stenly" tú námahu, aby z niekoľko tisíc záberov zostavil obrazový dokument s názvom V Klub. Sú v nej desiatky unikátnych záberov, medzi nimi legendárny hokejista Jozef Golonka s dídžejom Števom Anderkom z roku 1969, keď na Majstrovstvách sveta v hokeji vyhralo Československo nad Sovietskym zväzom 4:3, pričom rozhodujúci gól strelil práve Golonka. Bola to symbolická odplata Rusom za okupáciu v roku 1968. Nechýba tancujúci krasokorčuliar Ondrej Nepela, pražské Divadlo Járy Cimrmana. Kapacita klubu bola tristo návštevníkov, pri vystúpení nemeckej skupiny Les Humphries Singers, ktorá bola v roku 1974 hosťom Bratislavskej lýry, sa v hľadisku tlačilo viac ako sedemsto mladých.