Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Hudobný fond ocenil osobnosti slovenskej hudobnej scény

Na snímke hudobná historička Marianna Bárdiová (vľavo) preberá cenu od riaditeľky Hudobného múzea Edity Bugalovej počas udeľovania cien Hudobného fondu. Porota jej udelila Cenu Jozefa Kresánka za celoživotnú muzikologickú činnosť. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo získal skladateľ Jozef Podprocký (1944).

Bratislava 30. septembra (TASR) – Hudobný fond (HF) ocenil dnes popoludní za významné výkony a dlhoročný prínos v oblasti vážnej a dychovej hudby i džezu šesť osobností slovenskej hudobnej scény. Ocenenia v jednotlivých kategóriách si prevzali na slávnostnom stretnutí v bratislavskom Zičiho paláci. O oceneniach rozhoduje každoročne Rada HF, čo je najvyšší orgán tejto inštitúcie, ktorá robí podpornú činnosť pre všetky žánre hudobného umenia.

Cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo získal skladateľ Jozef Podprocký (1944). Umelec, ktorý v júni oslávil významné životné jubileum, sa vo svojej kompozičnej činnosti venuje tvorbe orchestrálnych, koncertantných, komorných a inštruktívnych skladieb, ako aj vokálno-inštrumentálnej i zborovej tvorbe.

Fotogaléria z oceňovania:





Cenu Frica Kafendu si odnáša violončelista a dirigent Eugen Prochác (1962) za vynikajúce interpretačné výkony doma i v zahraničí. Ako interpret aj dirigent účinkoval v desiatkach štátov, je zakladateľom a umeleckým riaditeľom Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici, kde organizuje aj majstrovské kurzy.

Cenu Jozefa Kresánka získala hudobná historička Marianna Bárdiová (1951) za dlhoročnú muzikologickú, kriticko-publicistickú, prednáškovú a organizátorskú činnosť v prospech rozvoja stredoslovenskej hudobnej kultúry s prihliadnutím na knižnú monografiu Ján Móry.



Cenu Ladislava Martoníka si odnáša jazzový klavirista Klaudius Kováč (1976) za dlhoročnú interpretačnú a pedagogickú činnosť na Slovensku a v zahraničí. Je jednou z najvýraznejších súčasných osobností slovenského jazzového klavíra. Jeho aktívna koncertná činnosť siaha od samostatného sólového recitálu cez rôzne jazzové zoskupenia až po účinkovanie v bigbande Gustava Broma. Významná je aj jeho pedagogická činnosť, od roku 2010 je odborným asistentom na JAMU v Brne.



Jozef Hrušovský (1956) si prevzal Cenu Pavla Tonkoviča za pedagogickú a umeleckú činnosť spojenú s publikačnou a organizátorskou prácou v oblasti hudobného folklóru, spracovanie folklórnej hudby pre východoslovenské umelecké súbory, umelecké vedenie vysokoškolského folklórneho súboru Torysa na Prešovskej univerzite a monografiu Sláčikové ľudové hudby východného Slovenska.

Peter Solárik (1964) získal cenu Karola Pádivého za dlhoročnú dirigentskú prácu v prospech rozvoja dychovej hudby Májovanka na Záhorí, vznik a organizovanie 11 ročníkov medzinárodného festivalu Z oboch brehú Moravy, úspešnú skladateľskú, aranžérsku a textársku prácu v oblasti dychovej hudby na Slovensku a zanietené šírenie dychovej hudby na nosičoch a v médiách.

„Veľmi ma to potešilo, dúfam ale, že to ešte nie je koniec mojej tvorby, keďže je to za celoživotné dielo. Verím, že sa mi ešte podarí napísať pár partitúr pre našich poslucháčov. Môj život bez hudby by nebol. Celý môj život od šiestich rokov, kedy som začal hrať na heligónke u nás na dedine, bol spojený s hudbou, zo začiatku to bol hlavne folklór. Drží ma to dodnes, folklór je vždy v pozadí mojej tvorby,“ povedal pre TASR ocenený Jozef Podprocký.

„Folklóru sa venujem od detstva, keď som prišiel na vysokoškolské štúdium do Prešova, tam som sa začal intenzívne zaujímať o prácu vo folklórnom súbore, tam to prepuklo. Stal som sa zanieteným folkloristom a tým som v postate doposiaľ. Ale ja som iba malým zrkadielkom v mozaike všetkých tých ľudí, ktorí sa zapodievajú folklórom, ktorí tvoria vo folklórnej oblasti, ktorí sa s folklórom denne stretávajú. Táto cena je pre mňa významná, prichádza po 40 rokoch aktívnej činnosti vo folklóre,“ doplnil pre TASR ocenený Jozef Hrušovský.

Ceny udeľuje Rada Hudobného fondu na základe návrhov profesijných združení (Slovenská jazzová spoločnosť, Spolok hudobného folklóru, Združenie dychových hudieb Slovenska) a odborných komisií skladateľov, muzikológov a výkonných umelcov. Najstaršou z jednotlivých kategórií je Cena Jána Levoslava Bellu za hudobné dielo, ktorá sa udeľuje od roku 1963.

Hudobný fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorej hlavným poslaním je v súlade s kultúrnymi záujmami Slovenskej republiky cieľavedome a objektívne podporovať tvorivú činnosť v oblasti hudobného umenia s osobitným zreteľom na tvorivú oblasť vážnej hudby, populárnej hudby, výkonných umelcov, ako aj hudobnej vedy a kritiky. Fond propaguje a prezentuje hudobné umenie doma i v zahraničí.