Czarny Dunajec/Bratislava 10. novembra (TASR) - "Užitečná vec jest víno, když se skrovne pije, srdcu veselosť dodává, údy posilňuje. Ale bez spúsobu pité víno nakloňuje ku nemocám, i ku bezbožnosti." Nielen túto, ale aj mnohé iné rady či poučenia ponúkol františkánsky mních a básnik Hugolín Gavlovič v diele Valaská škola mravúv stodola. Od narodenia autora tohto klenotu slovenskej barokovej poézie uplynie v piatok 11. novembra 310 rokov.

Hugolín Gavlovič, vlastným menom Martin Gavlovič, sa narodil 11. novembra 1712 v poľskom Czarnom Dunajci. Od útleho detstva však žil na Orave v Trstenej, kde podľa všetkého nadobudol aj základné vzdelanie, ktoré si rozšíril pravdepodobne na piaristickom gymnáziu v Ružomberku.

Do františkánskej rehole v Hlohovci vstúpil v roku 1733 a prijal rehoľné meno Hugolín. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742. V roku 1744 sa stal členom komunity františkánskeho kláštora v obci Pruské.

Básnik Hugolín Gavlovič sa od druhej polovici 18. storočia významne podieľal na formovaní slovenskej barokovej kultúry. V dvoch monumentálnych veršovaných skladbách sa sústredil na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva.

Valaská škola mravúv stodola z roku 1755 a Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná z roku 1758 predstavujú zbierku kladných i záporných príkladov ľudského správania. Vtipnými veršami glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky. Jazykom týchto literárnych diel sú kultivované západoslovenské varianty predspisovnej slovenčiny.

Mních a básnik dlhodobo trpel pľúcnou chorobou, a preto sa počas letných mesiacov liečil na salašoch pod Vršatcom. V obdobiach zlepšenia zdravotného stavu pastoračne vypomáhal v okolitých farnostiach. Posledné roky života (1775 - 1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach.

Hugolín Gavlovič zomrel 4. júna 1787 v Horovciach. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.